Sasu Hovi: Chcel som hrať za Slovensko, ale pomyslel som na dedka. Bojoval vo vojne proti Rusom za našu nezávislosť

Slováci si ho pamätajú ako výborného brankára Slovana Bratislava v rokoch 2006 až 2009, keď s klubom získal tri tituly. Sasu Hovi má dnes 39 rokov a už osem rokov nehrá hokej. „Spravil som však bystré rozhodnutie, ľudia si budú spomínať len na moje dobré výkony, nevideli moju zlú verziu,“ vysvetľuje s úsmevom.

Doma vo Fínsku podniká a posledné dva roky je aj skautom pre Seattle Kraken, klub zámorskej NHL.

V Helsinkách som ho stretol na štadióne pred zápasom Slovensko – Kanada (1:5), v ktorom zrejme sledoval Šimona Nemca. Ako píše The Athletic, Seattle hľadá práve obrancu praváka.

Hneď po zápase sadol do auta a išiel do mesta, v ktorom žije – v Tampere večer sledoval víťazstvo Fínov nad Američanmi 4:1.

Rozprávali som sa s ním cez telefón, kým v utorok kráčal zo zápasu, v ktorom Rakúšania šokujúco po nájazdoch zdolali Čechov.

Hovi v rozhovore hovorí aj o tom, ako zvažoval ponuku hrať za Slovensko či prečo si dvakrát v kariére musel dať ročnú pauzu od hokeja.

Môžete mi prezradiť, ktorého hráča ste sledovali v pondelkovom zápase Kanada – Slovensko?

Nemôžem povedať, koho konkrétne, pripravujeme sa však na draft a v tom zápase hrali slovenskí hráči, ktorí na ňom budú na výber, tí sú pre mňa, samozrejme, dôležití.

The Athletic píše, že zrejme siahnete po Šimonovi Nemcovi, lebo potrebujete praváka obrancu. To mi však zjavne nemôžete potvrdiť…

Nie, je to tajomstvo, stále pracujeme na tom, koho si budeme chcieť vybrať.

Môžete mi však povedať, ako ho vnímate?

Je to talentovaný hráč, ktorý už hrá mužský hokej na majstrovstvách sveta. Je to celoplošný hráč, má dobrú prihrávku, vie byť ofenzívny aj defenzívny. A tieto veci už teraz robí na vysokej úrovni. Je dobré vidieť, že slovenský hokej produkuje dobré talenty.

Veľa sa rozpráva o Jurajovi Slafkovskom.

Sledujem ho už niekoľko rokov, keďže hráva vo Fínsku. Páči sa mi, je to hráč, ktorý hral dobre vo Fínsku a potom bol excelentný na olympiáde. Jeden z veľkých slovenských talentov pre tohtoročný draft. Tento rok získal s TPS Turku striebro, dostal veľa času na ľade, mal veľký podiel na tom, že TPS sa dostalo do finále.

Teraz sledujete zápasy na majstrovstvách sveta, čo však robíte počas sezóny?

Moja hlavná úloha je skautovať fínskych hráčov vhodných pre draft alebo takých, ktorí nemajú zmluvu s klubom NHL. Niekedy idem aj do zahraničia, aby som mal prehľad, na akej úrovni hrajú mladí hráči tam. Niekedy cestujem do Česka, na Slovensko či do Švédska.

Do Ruska nie?

Túto sezónu nie, no možno by som išiel, keď sa zlepší situácia medzi Ruskom a Ukrajinou. Teraz som tam však necestoval.

Ako to vyzerá s Rusmi pred draftom? Mali by byť draftovaní do NHL?

Stále nepadlo rozhodnutie, neviem, ako sa NHL či Seattle Kraken rozhodnú. Politická situácia je zložitá a mám pocit, že sa môže stať čokoľvek. Dúfam, že to neovplyvní bežných ľudí (hokejistov – pozn. red.), ale teraz to predsa ovplyvňuje bežných ľudí na Ukrajine. Ešte nie je rozhodnuté, musíme však zvážiť všetky možnosti a jedna z nich je nedraftovať ruských hráčov.

Keď ste boli v Slovane, reprezentačný tréner Július Šupler sa snažil, aby ste mohli hrať za Slovensko. Naozaj ste to zvažovali?

Áno, zvažoval som to. No zavážilo to, že Fínsko je dosť patriotická krajina, aj môj starý otec bojoval v druhej svetovej vojne, aby sme si zachovali nezávislosť, keď nás napadlo Rusko. Preto pre mňa nebolo úplne jednoduché zmeniť občianstvo a hrať za Slovensko. Rozmýšľal som nad tým, lebo by som rád hral na majstrovstvách sveta, no myslel som na svojho starého otca, a preto som to nakoniec nespravil.

Keď ste mali tridsať, dali ste si pauzu od hokeja. Prečo?

Som energický brankár, no je náročné stále si energiu udržiavať. Po troch rokoch som ju nemal a cítil som, že ďalší rok by už nebol dobrý. Ukončil som zmluvu a išiel som domov načerpať energiu. Potom som strávil tri roky v Brne… Opakovalo sa mi to v cykloch, po troch rokoch mi začala upadať energia, potreboval som prestávku, stalo sa mi to dvakrát. Prestávku som potreboval, lebo som nechcel hrať zle, vždy som chcel byť dobrý, preto som si dával prestávky – aby som bol opäť dobrý. Nikdy som nehral pre peniaze, ale pre vyhrávanie zápasov.

Dalo by sa to, čo ste zažili, nazvať vyhorenie?

Nie skutočné, pretože mi nebolo zle po psychickej stránke, iba som nemal dosť energie, aby som hral skvele. Výkony mohli byť priemerné, to mi však nestačilo, nechcel som fanúšikom ukázať moju zlú verziu, preto som si potreboval oddýchnuť. Psychicky mi však bolo fajn.

Počas prestávky ste študovali?

Išiel som na univerzitu na rok študovať matematiku, chcel som robiť niečo iné ako hokej, a pritom nesedieť doma. Energia sa vrátila a išiel som znova hrať hokej. Titul však nemám, po dokončenom druhom roku štúdia som založil firmu, začala rásť a už som nemal čas na školu. A potom som založil ďalšiu firmu a školu som si nedokončil.

Väčšina hráčov ukončí kariéru, až keď musí. Vy ste to však spravili už ako 31-ročný. Prečo? Už vás to nebavilo?

Z rovnakého dôvodu, ako keď som si dával pauzy – už som nebol schopný hrať na vysokej úrovni. Už som z toho nebol taký nadšený ako treba a nechcel som hrať len pre peniaze. Preto som skončil taký mladý. Spravil som však bystré rozhodnutie, ľudia si budú spomínať len na moje dobré výkony, nevideli moju zlú verziu. Hokej som začal hrať ako veľmi mladý, vždy bol mojou vášňou, nikdy to nebola práca. Keď som začal cítiť, že to začína byť práca a že ma už nebaví, ako keď som bol malé dieťa, vedel som, že je čas skončiť.

 

 

 

Ako si spomínate na svoje pôsobenie v Slovane Bratislava?

Boli to skvelé tri roky, veľmi som si ich užil, dvakrát sme sa stali majstrami. Mám tam veľa priateľov.

Boli ste veľmi populárny. Nielenže ste výborne chytali, no robili ste aj šou…

Bol som energický brankár, a keď ma fanúšikovia podporovali, pomáhalo mi to, tak som im chcel dať niečo späť. Bola to taká spolupráca, Slovan má skvelých fanúšikov.

Stále Slovan sledujete?

Áno, bol som tam na jeden zápas aj v tejto sezóne, v Bratislave som strávil pár dní. Stále ich sledujem, veď s Michalom Sersenom som hral ešte aj ja. V klube poznám veľa ľudí. Všimol som si zmeny, ktoré spravili, aj to, že sa snažia viac pracovať s mládežou. Dejú sa tam dobré veci.

Inšpirujú sa aj Fínskom, napríklad chcú, aby všetky ich tímy hrali rovnakým štýlom. Je to cesta k úspechu?

Najdôležitejšie je rozvíjať mladých hráčov, čo je u nás úspešné, a to je dobré si od nás zobrať. Máme aj dobrú pracovnú morálku, to môžeme učiť aj iné krajiny. Samozrejme, herný systém je už na inú debatu. Mení sa každý rok, hokej sa mení rapídne, aj vo Fínsku teraz robíme nejaké zmeny. Dôležité je však rozvíjať hráčov.

Fínsko začalo v posledných rokoch hrať oveľa defenzívnejšie.

Defenzívna a pracovná morálka bola v našom hokeji vždy dôležitá. Všetkých mladých hráčov učia, že treba tvrdo brániť. Chceme však rozvíjať aj ofenzívnych hráčov.

Naživo ste videli aj zápas Česko – Rakúsko. Česi prehrali, pričom ich trénuje fínsky tréner Kari Jalonen. No a my sa s Čechmi vždy radi porovnávame. Ako to vidíte teraz vy, keď my sme tí ofenzívni a Česi defenzívni…

Myslím si, že je veľmi dobré, keď sa medzi krajinami vymieňajú informácie. Nikto nedokáže byť skvelý, ak bude pracovať sám. Toto je skvelý spôsob pre Slovákov a Čechov, ako získať nové informácie a skombinovať si ich so svojím know-how. Myslím si, že je to múdre. Áno, títo tréneri majú trochu iné systémy, no myslím si, že oba tímy sa od trénerov môžu veľa naučiť.

Česká verejnosť je po prehre s Rakúskom veľmi nespokojná. Čo sa tam stalo?

Česi hrali zlý zápas. Od začiatku mali problém udržať ho vo vysokom tempe, čo vyhovovalo Rakúšanom. Tým sa podarilo hrať ich vlastnú hru, hralo sa rakúskym tempom. Pre Čechov to bol zlý zápas, na takomto turnaji však môžete mať jeden zlý zápas a ďalší môže byť úplne iný. Turnaj je dlhý.

Bolo ľahké či ťažké začať podnikať?

Nebolo to jednoduché, obnášalo to veľa práce, bol som však zvyknutý tvrdo pracovať, takže to pre mňa nebol problém. No bolo to fajn, lebo som mal čo robiť, nesedel som doma. Začať podnikať bolo dobré rozhodnutie, bol to rovnaký pocit ako v hokeji – snažil som sa čo najviac, aby som získal dobré kontrakty, niektoré som nezískal a boli to rovnaké pocity, ako keď sa nedarilo v hokeji. Nebol som unudený, to bolo dobré.

A v čom konkrétne podnikáte?

Začal som športovým oblečením pre tímy, a to dresmi. Teraz predávame aj mikiny, tričká či šiltovky. Potom som založil centrum pre rozvoj individuálnych hokejových zručností. Mám aj menšie investície.

Nehrozí aj tu, že po troch rokoch si budete musieť dať prestávku, ako to bolo počas hokejovej kariéry?

Tu je to trochu iné, lebo tu nie sú žiadni fanúšikovia, ktorým musím predvázdať výkony.

Založili ste stránku pre športovcov, aby si vedeli nájsť angažmán. Ako to dopadlo?

Vnímal som to ako skvelý projekt pre hráčov, ktorí si nevedeli nájsť klub, niekedy je to náročné aj pre agentov či trénerov. Tento projekt ich mal prepojiť na spôsob LinkedInu, už to však nefunguje, web sme vypli, lebo sa nenašlo dosť hráčov, ktorí by ho využívali.

A čo hľadanie práce pre bývalých hráčov? Majú s tým problém, ako vidíme napríklad na Slovensku? Mnoho hráčov skončí kariéru, no okrem hokeja nemá žiadnu kvalifikáciu pre pracovný trh…

Tu je situácia dobrá, pretože hráčska asociácia organizuje pre hráčov školy, ktoré môžu študovať počas kariéry. Zvyčajne majú nejaké vzdelanie, keď skončia s hokejom.