Denník NNechal tatranské lesy v strate, vyplatil si odmenu a vyhral konkurz na šéfa Lesov SR

Soňa MäkkáSoňa Mäkká
Generálny riaditeľ Lesov SR Ján Marhefka. Foto N - Soňa Mäkká
Generálny riaditeľ Lesov SR Ján Marhefka. Foto N – Soňa Mäkká

Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje, že bývalý riaditeľ Štátnych lesov tatranského národného parku Ján Marhefka ako jediný nevedel na konkurze uviesť žiaden spôsob, ako by riešil problémy s podvodmi pri predaji štátneho dreva.

Novým generálnym riaditeľom štátneho podniku Lesy SR bude zrejme Ján Marhefka. Bývalý riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku podľa ministerstva pôdohospodárstva ako jediný dosiahol požadovaný počet bodov a vyhral výberové konanie. Doterajší poverený riaditeľ Lesov SR Matej Vigoda ani český lesník Jiří Holický konkurzom neprešli.

Marhefku musí ešte do funkcie vymenovať minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Zatiaľ to nemôže urobiť, keďže Marhefka je stále zamestnancom novej Správy Tatranského národného parku, ktorá sa 1. apríla zlúčila so Štátnymi lesmi TANAP-u.

Po tomto zlúčení Marhefka odmietol ponúkané pracovné miesta v novej organizácii a rozhodol sa pre ukončenie pracovného pomeru. Aktuálne čerpá dovolenku. „Pán Marhefka nás bol požiadať o predčasné ukončenie tejto lehoty s tým, že nastupuje na nové miesto. Žiadal aj o preplatenie zvyšných dní dovolenky,“ uviedol riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Žiadosti nevyhoveli.

Ján Marhefka presvedčil výberovú komisiu napriek tomu, že Štátne lesy TANAP-u odovzdal ochranárom v strate viac ako pol milióna eur, vyplatil si v marci odmeny vo výške viac ako 9600 eur a jeho námestník Ján Andráš si polepšil o takmer 5400 eur.

Podnet na Najvyšší kontrolný úrad

Správa Tatranského národného parku navyše v stredu podala podnet na Najvyšší kontrolný úrad, nasledovať bude podnet na generálnu prokuratúru. Dôvodom je kolektívna zmluva, ktorú Ján Marhefka uzatvoril s odborovým zväzom v polovici januára tohto roka.

Oproti minulosti v zmluve pribudli ustanovenia, ktoré zamestnancom pridali niekoľko platov navyše v prípade, ak by nesúhlasili so zmenou náplne práce. Štátni lesníci pritom už v decembri vedeli, že od 1. apríla prejdú v rámci reformy národných parkov pod ochranu prírody, a tá minimálne riaditeľovi rovnakú pozíciu garantovať nemôže.

Vedením Správy Tatranského národného parku, pod ktorú teraz patria aj tamojšie štátne lesy, je poverený riaditeľ predchádzajúcej správy parku Pavol Majko. Do 1. októbra musí ministerstvo životného prostredia vypísať štandardné výberové konanie na pozíciu riaditeľa.

Podľa spornej kolektívnej zmluvy môžu štátni lesníci pri odchode dostať v závislosti od počtu odpracovaných rokov šesť až trinásť platov ako odstupné. Ján Marhefka by mal dostať vyše 64 000 eur, jeho bývalý námestník 40 000 eur. Podľa Majka ide o sumu, za ktorú sa ročne robí údržba turistických chodníkov v celom Tatranskom národnom parku.

Kolektívna zmluva sa navyše uzatvorila na dva roky, hoci doteraz sa podpisovala len na jeden rok. Znamená to, že riaditeľ správy národného parku bude mať najbližšie dva roky problém zmeniť zamestnancom pracovnú náplň, pretože môžu žiadať spomínaných šesť až trinásť platov navyše.

Správa Tatranského národného parku v podnete uvádza, že vzhľadom na extrémne nevhodné a nevýhodné ustanovenia uzatvorenej kolektívnej zmluvy jej hrozia také majetkové a hospodárske škody, ktoré v prípade vyplatenia všetkých nárokov vyplývajúcich zo zmluvy budú de facto znamenať likvidáciu organizácie po ekonomickej stránke a jej absolútnu paralýzu.

„Existuje pritom dôvodné podozrenie, že bývalý štatutárny zástupca organizácie Ing. Ján Marhefka uzavrel takú kolektívnu zmluvu so Základnou organizáciou Odborového zväzu Drevo, lesy, voda pri štátnych lesoch TANAP-u, ktorá bola síce pre Štátne Lesy Tatranského národného parku zjavne nevýhodná (a rovnako nevýhodná aj pre podstatnú časť zamestnancov), avšak bola výhodná práve pre osobu Ing. Jána Marhefku.”

Podľa Jána Marhefku bola kolektívna zmluva uzatvorená v súlade so zákonom a odstupné mu taktiež vyplýva zo zákona. O takúto zmenu kolektívnej zmluvy ho mali požiadať zástupcovia zamestnancov. Rezort životného prostredia podľa neho nedostatočne komunikoval to, či preberie všetkých zamestnancov, a tí mali obavy.

Marhefka na konkurze na otázku, prečo podpísal kolektívnu zmluvu na dva roky, keď doteraz ju podpisoval na jeden rok, odpovedal, že aj kolektívna dohoda Štátnej ochrany prírody je podpísaná na dva roky a nikto to nikomu nevyčíta. Neodpovedal na opakovanú otázku, čo bolo dôvodom zmeny.

„Myslím, že som odpovedal. Aj kolektívna zmluva Štátnej ochrany prírody je podpísaná na dva roky. Kolektívnu zmluvu je možné na takéto obdobie podpísať.” Napokon dodal, že opäť išlo o požiadavku zástupcov zamestnancov.

Konkurz vzbudzuje otázky

Konkurz na riaditeľa Lesov SR pozostával z písomnej časti a verejného vypočutia. Za test mohol kandidát získať 90 bodov, za slovnú časť, teda verejné vypočutie aj diskusiu, mohol získať 60 bodov. Na poslednom výberovom konaní, ktoré vyhral Tibor Kőszeghy, sa písomné testy nerobili.

Test mal podľa informácií výberovej komisie pozostávať z odbornej a legislatívnej časti. Zo zápisnice z konkurzu vyplýva, že dnes poverený riaditeľ podniku Matej Vigoda aj lesník Jiří Holický stratili najviac bodov práve tu. Marhefka získal z testu 65 bodov, Vigoda 30 a Holický 28 bodov.

Český kandidát pritom na verejnom vypočutí prezentoval neznalosť slovenskej legislatívy, zatiaľ čo Vigoda pôsobil v štátnom podniku od roku 2007. Prakticky rovnaký výsledok okamžite vyvolal otázky a polemiky na sociálnych sieťach.

Matej Vigoda pre Denník N povedal, že ho zaskočila forma testu. „Z troch odpovedí mohla byť správna jedna, dve, tri alebo žiadna. Správne odpovede boli koncipované v mnohých otázkach takým spôsobom, že rozdiel bol v dvoch – troch slovách pri päťriadkovej citácii paragrafu. To si vyžadovalo legislatívca. Neviem, či práve generálny riaditeľ potrebuje ovládať citácie legislatívy.“

Generálne riaditeľstvo Lesov SR má aj právny odbor.

Podľa Vigodu bol okruh tém široký. „Išlo o široký záber vrátane rozpočtových pravidiel, účtovníctva, bol tam dokonca jeden zákon, ktorý sa, pokiaľ viem, vôbec štátneho podniku netýka. Nijako to však neznižuje mieru výsledku, ktorý dosiahli iní kandidáti. Akceptujem, že pán Marhefka preukázal odborné znalosti, a držím mu palce.”

O testy sme so začiernením osobných údajov žiadali, ale neposkytli nám ich.

Výsledok konkurzu kritizovala podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja Elena Pätoprstá, ktorá sa zúčastnila na verejnom vypočutí kandidátov.

Očakávala, že komisia vyberie odborníka, ktorý má vysokú morálnu integritu, vytvára protikorupčné prostredie, pracuje s najnovšími výskumami v oblasti lesníctva a zároveň vie efektívne komunikovať a nastoliť spoluprácu zamestnancov Lesov SR a ministerstva životného prostredia.

„Podľa môjho názoru z troch vypovedajúcich uchádzačov všetky horeuvedené požiadavky spĺňal jedine súčasne poverený riaditeľ Ing. Matej Vigoda. Preto ma prekvapilo rozhodnutie výberovej komisie, ktorá odporučila ministrovi pôdohospodárstva Jána Marhefku, ktorý pri verejnom vypočutí nemal elementárne vedomosti o tom, čo je to protikorupčné prostredie, a ani pri navádzajúcich otázkach nevedel uviesť žiadne skutočné opatrenia, ktoré by viedli k efektívnemu a hospodárnemu nakladaniu s verejnými financiami. Spôsob, akým viedol komunikáciu, nedáva žiadne predpoklady, že bude morálnym vzorom a autoritou pre svojich zamestnancov ani iniciátorom spoločenského zmierenia.”

Marhefku za vhodného kandidáta nepovažuje ani Nadácia Zastavme korupciu, ktorej zástupca bol taktiež na verejnom vypočutí. „Ako jediný nevedel uviesť žiaden spôsob, ako by riešil problémy s podvodmi pri predaji štátneho dreva. Na otázku o konkrétnych opatreniach v oblasti protikorupčnej politiky v štátnom podniku odpovedal len konštatovaním, že podnik má etický kódex, ktorý hodnotí pozitívne.”

Europoslanec (PS) Michal Wiezik, ktorý okrem iného vyučuje na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, upozorňuje, že Ján Marhefka je zástancom „lesníckej demagógie o tom, že lesníctvo je nevyhnutné pre fungovanie akéhokoľvek lesa.” Výsledok konkurzu je podľa neho veľkým krokom späť. „Štátne lesy konečne začali korešpondovať s reálnym svetom, začali konštruktívne spolupracovať aj na reforme národných parkov, čo bolo zásluhou Mateja Vigodu. Túto personálnu zmenu vnímam veľmi negatívne.”

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].