Štefan Bugan
Tim Henman mal byť tým, kto ukončí desaťročia trvajúce čakanie britských fanúšikov na domáceho víťaza Wimbledonu. Nakoniec to dokázal až Andy Murray, ktorý prišiel po ňom.
Kopec, na ktorom pozerajú diváci wimbledonské zápasy na veľkoplošnej obrazovke, však bude pre väčšinu fanúšikov už navždy Henman Hill (Henmanov kopec). Neskoršia mutácia Murray Mound (Murrayho vŕšok) sa síce používala, ale veľmi neujala.
Dnes je Tim Henman televíznym expertom, dianie na Roland Garros bude komentovať pre Eurosport. Pred turnajom odpovedal na otázky Denníka N.
Henman vysvetľuje wimbledonský zákaz štartu pre ruských a bieloruských tenistov, keďže je jedným z ľudí, ktorí sa na tomto rozhodnutí podieľali, hoci on sám s ním nesúhlasí.
„So slovenským tenisom mám bohatú históriu,“ hovorí Henman a spomína na detské fandenie proti Miloslavovi Mečířovi, pomalú bratislavskú antuku a zápasy s Dominikom Hrbatým a Karolom Kučerom.
Hovorí aj o rozchode Novaka Djokovića s Mariánom Vajdom.
Hrozné-hrozné rozhodnutie masívne pretláčané vládou
Vo Wimbledone tento rok nesmú štartovať ruskí a bieloruskí tenisti. Je to reakcia na to, že krajiny, ktoré reprezentujú, napadli Ukrajinu.
„Som vo wimbledonskom organizačnom výbore, takže som do rozhodovania bol zapojený. Je to veľmi zložitá situácia a Wimbledon sa dostal do hroznej pozície. K tomuto rozhodnutiu nás viedla vláda a mne je ľúto ruských a bieloruských hráčov a takisto organizácií ATP a WTA, pretože ich to dostalo do zložitej pozície. Je mi ľúto aj Wimbledonu. Pred dvoma rokmi ho zrušili, vlani to bol turnaj s obmedzeniami pre covid, teraz sme už chceli mať normálny Wimbledon, no bohužiaľ to nie je možné. Sú to náročné časy pre náš šport,“ povedal Henman.
Podrobnejšie svoj postoj vysvetlil pre Amazon Prime: „V tejto situácii nie sú žiadni víťazi. Wimbledon opakovane zdôraznil, že rozhodnutie bolo masívne pretláčané vládou. Ja som za to nebol, nezavolať ruských a bieloruských tenistov je hrozné-hrozné rozhodnutie.“
Henman vysvetlil i to, prečo Rusi a Bielorusi nedostali možnosť hrať ani v takom prípade, ak by podpísali vyhlásenie, v ktorom by odsúdili konanie svojich krajín. „Dostalo by to ich rodiny do veľmi nebezpečnej situácie. Nehovoriac o propagande, ktorá by mohla prísť, keby niekto z nich Wimbledon vyhral.“
Britským politikom sa nepáči predstava, že by niekto z kráľovskej rodiny počas vojny na Ukrajine odovzdával víťaznú trofej Rusovi Daniilovi Medvedevovi či Bieloruskám Arine Sabalenkovej či Viktorii Azarenkovej. Všetci traja by patrili k širšiemu okruhu favoritov a favoritiek na víťazstvo. Aj keby niekto z nich bol ochotný odsúdiť kroky svojich vlád, obávajú sa, že Putin či Lukašenko by takéto víťazstvo propagandisticky využili.
ATP a WTA boli proti tomuto rozhodnutiu a rozhodli sa, že za tohtoročný Wimbledon sa nebudú udeľovať body do svetového rebríčka, aby to neznevýhodnilo ruských a bieloruských tenistov.
Djoković a Vajda? Vzťah sa niekedy vyčerpá
Marián Vajda trénoval Novaka Djokovića 14,5 roka, od júla 2019 si delil povinnosti s Chorvátom Goranom Ivaniševićom, ktorý je od začiatku roka Djokovićov jediný tréner. Spolupráca, ktorá priniesla 20 grandslamových titulov, sa skončila na konci minulej sezóny, hoci to oznámili až tento rok v marci.
„Nemyslím si, že to nevyhnutne musí Djokovića ovplyvniť. Veľmi dobre spolupracuje aj s Goranom Ivaniševićom. S Mariánom dosiahli veľké úspechy, ale stáva sa, že sa vzťah prirodzeným spôsobom vyčerpá a príde čas na zmenu. Novak vyhral pred Roland Garros turnaj v Ríme, bol to jeho prvý titul po šiestich mesiacoch. Prišiel preňho v ideálnom čase. Potreboval zápasovú prax, získal ju a ešte má aj ďalšiu trofej z podujatia Masters 1000. Je to preňho absolútne perfektné,“ hovorí Henman.
Vajda potom oznámil, že od 1. mája začal spolupracovať s Alexom Molčanom, hoci ho kontaktovali aj agenti hráčov prvej desiatky. Pri Vajdovom rozhodovaní mohlo podľa Henmana zavážiť aj to, že nechcel trénovať žiadneho z veľkých Djokovićových súperov, aby proti sebe často nehrali.
„Molčana príliš nepoznám, ale keď vezmem do úvahy Vajdov vzťah s Djokovićom, myslím si, že by preňho nebolo príjemné trénovať iného hráča z prvej desiatky. Voči krajanovi zjavne cítil silné puto a aj ja budem so záujmom sledovať jeho výsledky. Môžem im len popriať veľa šťastia,“ povedal Henman.
Zhoda okolností zariadila, že súboj Vajdu s Djokovićom je možný už na prvom grandslame od ich rozchodu. Ak Djoković aj Molčan v 1. kole zvládnu zápasy v pozícii favorita, v 2. kole nastúpia proti sebe. Bola by to jedna z udalostí prvého týždňa Roland Garros, no najskôr musí Djoković poraziť Japonca Jošihita Nišioku a Molčan Argentínčana Federica Coriu.
Henman – Slováci 8:11
Henman si aj po rokoch dosť podrobne pamätá na skúsenosti so slovenskými hráčmi.
„V roku 1995 som hral v Bratislave Davis Cup. Hralo sa na veľmi-veľmi pomalej antuke, čo sa mi vôbec nepáčilo,“ zasmial sa Henman.
V Davis Cupe mal výbornú bilanciu 40 výhier – 14 prehier. Zápas v Bratislave sa však konal ešte na začiatku jeho kariéry a na antuke na Slovane prehral všetky tri zápasy – s Jánom Krošlákom, Karolom Kučerom a aj štvorhru s Neilom Broadom proti Krošlákovi s Kučerom.
„S Kučerom som potom hral veľakrát, prehral som s ním napríklad vo finále turnaja v Bazileji 6:7 v piatom sete. Porazil som ho však 7:6 v treťom sete v Queen’se. Hrbatého som zas porazil vo štvrťfinále US Open, keď neuveriteľne fúkalo. Pamätám si ešte na Krošláka,“ hovorí Henman. S Kučerom mal počas kariéry bilanciu 5:6, s Hrbatým 3:2 a s Krošlákom 0:3.
„Prvé spomienky však mám na Miloslava Mečířa. Pamätám si najmä Wimbledon 1988,“ zamyslel sa Henman, ktorý zápasy najväčšej slovenskej legendy sledoval ako chlapec. Spomenutý turnaj je podľa mnohých Mečířovou najväčšou premrhanou šancou na grandslamový titul.
Mečíř hral dvakrát v grandslamovom finále. Vo finále US Open 1986 aj Australian Open 1989 prehral jasne s Ivanom Lendlom. Vo Wimbledone 1988 sa dostal len do semifinále, no práve vtedy bol zrejme v najlepšej forme zo všetkých hráčov.
Slovák vtedy v prvých piatich zápasoch prehral len set a vo štvrťfinále zničil Matsa Wilandera 6:3, 6:1, 6:3. Wilander v tom roku vyhral tri zvyšné grandslamy.
V semifinále vyhral Mečíř nad Edbergom prvé dva sety 6:4, 6:3. Keby zápas vyhral, tentoraz by ho vo finále nečakal Lendl, ale Boris Becker. Mečíř v treťom sete za stavu 3:3 viedol 40:0 pri podaní Edberga. Nebrejkol ho, tretí set prehral 4:6, štvrtý 3:6, a hoci v piatom ešte viedol s brejkom, aj ten prehral 4:6.
Všetko sledoval pri televízii 14-ročný Henman. „Edberg bol môj idol. Tešil som sa, že to otočil,“ hovorí Henman.
Chicago Tribune po tom zápase napísalo: „Mečíř trvá na tom, aby ho nevolali Čech, no možno bude známy ako Slovák, ktorý v dôležitej chvíli vždy zlyhá.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
