Ako sa z ruského turistu stane politický emigrant
Utiekli pre vojnu na Ukrajine, ale nikoho nezaujímajú. Hovoria rusky, prišli na turistické víza, ale turistika je to posledné, čo by ich zaujímalo.
Autor je redaktor Českého rozhlasu
S Morozovovcami mám stretnutie v pražskom parku Grebovka. Pred dvoma mesiacmi si v Moskve narýchlo zbalili veci, zobrali 12-ročnú dcéru, odišli autobusom do Estónska, potom do Viedne a nakoniec do Prahy. Mali šťastie, že minulý rok išli na dovolenku do Grécka a dostali turistické víza do schengenského priestoru. Platia im dodnes.
V Rusku pracovali pre združenie Memorial, ktoré mapuje represie za Sovietskeho zväzu aj za Putina. Memorial bol označený za zahraničného agenta a niekoľko dní po začiatku vojny polícia vypratala jeho kanceláriu. Na stenu nasprejovala veľké písmeno Z a nápis Koniec Memorialu. K tomu pribudol zákon, ktorý trestá „klamstvo o špeciálnej vojenskej operácii“ až pätnástimi rokmi väzenia.
Konstantin Morozov je fúzatý intelektuál, ktorý minulý rok dovŕšil šesťdesiatku, a hoci som sa s ním nikdy nestretol, spoznal som ho na prvý pohľad. Presne takto vyzerajú ruskí emigranti na starých fotografiách. Nemyslím to v zlom, ale bolo to ako „déja vu“. Prišiel s manželkou, dal si nealkoholické pivo, Alla si objednala nesladenú limonádu.
Rozprávali dve hodiny a bola to hotová vedecká prednáška. Ich špecialitou bola