Denník N

Ako sa z ruského turistu stane politický emigrant

Manželia Morozovovci. Foto - Ľubomír Smatana
Manželia Morozovovci. Foto – Ľubomír Smatana

Utiekli pre vojnu na Ukrajine, ale nikoho nezaujímajú. Hovoria rusky, prišli na turistické víza, ale turistika je to posledné, čo by ich zaujímalo.

Autor je redaktor Českého rozhlasu

S Morozovovcami mám stretnutie v pražskom parku Grebovka. Pred dvoma mesiacmi si v Moskve narýchlo zbalili veci, zobrali 12-ročnú dcéru, odišli autobusom do Estónska, potom do Viedne a nakoniec do Prahy. Mali šťastie, že minulý rok išli na dovolenku do Grécka a dostali turistické víza do schengenského priestoru. Platia im dodnes.

V Rusku pracovali pre združenie Memorial, ktoré mapuje represie za Sovietskeho zväzu aj za Putina. Memorial bol označený za zahraničného agenta a niekoľko dní po začiatku vojny polícia vypratala jeho kanceláriu. Na stenu nasprejovala veľké písmeno Z a nápis Koniec Memorialu. K tomu pribudol zákon, ktorý tres­tá „klamstvo o špeciálnej vojenskej operácii“ až pätnástimi rokmi väzenia.

Konstantin Morozov je fúzatý intelektuál, ktorý minulý rok dovŕšil šesťdesiatku, a hoci som sa s ním nikdy nestretol, spoznal som ho na prvý pohľad. Presne takto vyzerajú ruskí emigranti na starých fotografiách. Nemyslím to v zlom, ale bolo to ako „déja vu“. Prišiel s manželkou, dal si nealkoholické pivo, Alla si objednala nesladenú limonádu.

Rozprávali dve hodiny a bola to hotová vedecká prednáška. Ich špecialitou bola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práce teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie