Denník N

Ako teda vyzerá láska dobrej ženy?

Alice Munroová. Foto - Derek Shapton.
Alice Munroová. Foto – Derek Shapton.

Ak má niekto pocit, že presne vie, čo je dobré a čo je zlé, čo je správne a čo je nesprávne, nech si prečíta najnovšie poviedky Alice Munroovej, a to pokojne aj niekoľkokrát.

Kanadská nobelovkárka Alice Munroová v najnovšej knihe Láska dobrej ženy (Zelený kocúr, 2015) vtiahne čitateľa v každej z ôsmich poviedok do iných reálií, postáv, príbehov. Každá jedna by vydala na román, a možno je aj škoda, že nevydala. Ale Munroová je so svojou poviedkarskou identitou stotožnená a čitateľ sa musí zmieriť s tým, že ak príjme spoločnosť jej postáv, ak sa ponorí do jej príbehov, tak jedine vo formáte poviedky.

Na druhej strane, autorka vie dať do poviedky všetko, čo sa do nej zmestí, ba ešte viac, robí si z nej žáner sám osebe – chvíľu čitateľa opája vôňou cigarety, starého kávového mlynčeka, čas stojí a napätie pulzuje. Vzápätí prejde niekoľko rokov a všetko je ináč – s postavami, scénami i príbehom. Ak čitateľ príjme túto hru s časom, môže na konci nájsť jej skryté pravidlá. Rozsah poviedok jej dáva priestor dať veciam súvislosti, hĺbku, príbehu dlhý čas, postavám históriu a  väčšinou i psychologickú zrozumiteľnosť.

alice_obalkaVernosť či nevera? Pravda alebo klamstvo?

Najnovšie poviedky netreba naraz čítať jedna za druhou – čitateľ by si nevychutnal ich výnimočnosť a možno ani nezreflektoval všetky roviny. Munroovej postavy sú väčšinou ženy, tentokrát i v názve knihy. Ten možno chápať vážne i ironicky. Hoci je totožný s názvom prvej poviedky, dal by sa doplniť aj ku všetkým ostatným. A položiť si otázku, vážne i ironicky, podľa toho, na čo sa kto cíti – ako vyzerá láska dobrej ženy? Tak, že je navždy verná svojmu mužovi? Alebo tak, že sa pri nevere nenechá nachytať? Tak, že pomenuje pravdu, hoci je to i pravda dávno zabudnutá a dokonca nebezpečná? Alebo tak, že akceptuje milenky svojho muža?

Tak, že kryje svojho otca, ktorý vykonáva nelegálne interrupcie, a zatvára oči pred jeho vzťahom s druhou ženou, ktorej medzičasom venoval všetok majetok? Alebo tak, že sa bezhlavo a mimo všetky súvislosti zamiluje do náhodnej tuláčky, ktorú spozná za bizarných a trocha nebezpečných okolností potom, čo musí čeliť bolestivému odcudzeniu s vlastnou dcérou?

Niektoré poviedky sú o láske ženy v jej najfascinujúcejšej podobe – láske materskej. Ale ani tu čitateľ nenájde jasný návod. Hrdinky matky robia kontroverzné rozhodnutia a platia za ne všetko, čo sa za ne zaplatiť má – Pauline, ktorá opustí zdanlivú rodinnú idylickú dovolenku na pobreží, a tým aj svoje dve dcéry, lebo jej zavolá iný muž. Alebo Jill, ktorá v zúfalstve a smútku takmer otrávi svoje dieťa, ku ktorému si cez svoj smútok a odcudzenie v cudzom prostredí nedokázala nájsť cestu.

Niektoré poviedky majú jednoliaty a kompaktný dej, v iných sa stráca za množstvom postáv a epizód – akoby im formát poviedky naozaj nestačil. Odlišujú sa i rozprávačom – v niektorých je to priamo žena v hlavnej úlohe, inde dieťa ženy, jej matka, alebo jednoducho rozprávač.

Žiadne happyendy ani jasné riešenia

Vyvrcholením je poviedka Kým príde čas. Jej hlavná hrdinka píše list svojmu expriateľovi a zároveň i ľuďom, ktorí majú veci veľmi jednoduché a  jasné. Tentokrát ide o tému aktuálnu i v našich končinách – interrupcie. Jej otec ich vykonáva nelegálne ako na bežiacom páse, ona sama sa z jednej spamätáva. Svojmu expriateľovi, ale aj celému svetu, ukazuje pokrytectvo a akože morálku, v ktorej ide skôr o to, ako veci vyzerajú navonok. Ale ani táto hrdinka neprináša jasné riešenie, sama podlieha ilúzii, a nakoniec prichádza k tomu, že zákon (v tomto prípade protiinterrupčný) je iba vrchol ľadovca, iba vonkajšia podoba problému

Žiadne happyendy, presné návody, iba jasný, trocha pochmúrny a občas oči vypaľujúci obraz sveta, ako horiace dievča na konci jednej z poviedok. Munroovej príbehy a postavy boli pôvodne ako peniaze a listy v jednom z nich – vyhodené do vzduchu a vracajúce sa na zem bez súvislostí. Autorka ich však zoradí tak, že dávajú úplne iný zmysel. Svet sa potom javí v odlišných farbách. Ak má niekto pocit, že presne vie, čo je dobré a čo je zlé, čo je správne a čo je nesprávne, nech si prečíta Munroovej najnovšie poviedky, a to pokojne aj niekoľkokrát. Pretože nikde viac nevynikne zložitosť ľudského správania, spoločenské aj individuálne súvislosti, ako v dobrom príbehu.

A Munroovej najnovšie poviedky také určite sú.

Teraz najčítanejšie