Týždeň v práve Rada Procházku: Osudová symfónia pomoci rodinám
Udalosti z oblasti práva komentuje ústavný právnik a bývalý poslanec NR SR Radoslav Procházka
Kto z vás videl na Netflixe Last Kingdom, vie, že hlavná postava Uthred má na spôsob, akým svet funguje, vždy to isté vysvetlenie: všetko je to osud.
Alebo je to lotéria? A je medzi tým rozdiel?
Na tvrdení ministra hospodárstva, že ak by mal Protimonopolný úrad SR iné vedenie, ako má dnes, bol by iným aj výsledok aplikácie zákona o hospodárskej súťaži vo vzťahu k Slovnaftu, je očarujúce, s akou odozvou sa toto tvrdenie stretlo. So žiadnou, samozrejme.
Tu sa tak akosi predpokladá, že obsah a účinky zákona sa líšia v závislosti od toho, kto ho uplatňuje. Zvykli sme si, že od niektorých senátov Najvyššieho súdu treba čakať iné rozhodnutia ako od ostatných, advokáti pôsobiaci v oblasti spotrebiteľského práva vedia, že na východe sa na ich vec súdy budú pozerať inak ako v Bratislave, a keď médiá informujú o väzobných konaniach, väčšinou sa sústredia aj na to, kto bude mať službu. V tom má byť obsiahnutá predpoveď, ako to dopadne.
Príkladov je samozrejme viac, aj z tých najvyšších poschodí výkonu spravodlivosti. Pri niektorých typoch ústavných sťažností závisí šanca na úspech do istej miery od toho, ktorý senát to dostane. A v istom zmysle je to prirodzené či dokonca nevyhnutné.
Nie sme stroje, a významovo otvorené právo z povahy veci podlieha takej aplikácii, v akej medzi premenné patrí aj, v úplnej skratke, naturel sudcu. Jeho profesijná, ale aj osobná životná skúsenosť, hodnotové či dokonca ideové preferencie, vnímanie vlastnej stavovskej roly, a ak by sme brali vážne niektoré anglosaské teórie a výskumy, tak aj
