Denník N

Prečo týždeň pred premiérou v SND odstúpil dirigent

Namiesto plánovanej premiéry neplánovaná generálka s pár divákmi. Nový dátum premiéry je 6. novembra. Foto N - vladimír šimíček
Namiesto plánovanej premiéry neplánovaná generálka s pár divákmi. Nový dátum premiéry je 6. novembra. Foto N – vladimír šimíček

Ambiciózny medzinárodný projekt mal byť jedným z vrcholov sezóny v SND. No namiesto inscenácie Janáčkovej opery Vec Makropulos sa diskutuje o jej ohrozenej premiére, kvalite orchestra a počte repríz.

Kto by cez víkend náhodou vošiel do historickej budovy Slovenského národného divadla, sotva by pochopil, čo sa tam odohráva. Na javisku bola postavená scéna a do hľadiska prichádzali prví návštevníci, kým v orchestrálnej jame si muzikanti v civilnom oblečení prehrávali party. Pred príchodom dirigenta už tradične stíchli a stiahlo sa svetlo, no keď sa začalo predstavenie, v sále sedelo len pár hostí a ľudia z divadla.

Ešte pred týždňom bol tento deň avizovaný ako premiéra ambicióznej medzinárodnej inscenácie Janáčkovej opery Vec Makropulos. Na poloverejnú generálku sa zmenil po odchode českého dirigenta Tomáša Hanusa. Oficiálny dôvod odstúpenia znel „pre zásadný rozpor medzi jeho umeleckou víziou a výkonom orchestrálneho telesa v skúšobnom procese“.

Čo sa skrýva za týmto diplomatickým vyjadrením? Keďže sme po dohode s vedením SND mali možnosť sledovať vznik celého projektu zblízka, videli sme aj to, čo bežní návštevníci možnosť vidieť nemajú.

Kreatívna idylka

Je začiatok októbra 2015 a sedíme v skúšobni historickej budovy SND. Speváci ešte nemajú finálne kostýmy, scény prechádzajú iba s klavírom a šetria si hlasivky. Uznávaný nemecký režisér Peter Konwitschny ich oslovuje krstnými menami alebo dianie občas preruší spoločným oslovením „Freunde“. Jeho komentáre je potrebné z nemčiny prekladať iba občas, štyria speváci a speváčka väčšinou rozumejú a rýchlo reagujú.

Všetci sú sústredení a do hľadania finálnej podoby opery sa už zapája aj český dirigent Tomáš Hanus, ktorý dorazil na prvú skúšku. „Keby túto postavu robila ako obvykle staršia speváčka, vyznelo by to tragicky alebo sentimentálne. My chceme zdôrazniť aj prvky komiky, preto máme Lindu,“ vysvetľuje mu kľúčovú zmenu obsadenia režisér.

Linda Ballová (Emilia Marty), Pavol Remenár (Jaroslav Prus). Foto - Jozef Barinka
Linda Ballová (Emilia Marty), Pavol Remenár (Jaroslav Prus). Foto – Jozef Barinka

Sopranistka Linda Ballová je hlavnou hrdinkou a zdá sa, že to nemohla byť lepšia voľba. Spieva výborne a hrá prirodzene, bez manier. Postavu a situácie dokáže oživiť aj vlastnými nápadmi, ktoré režisérovi konvenujú. „Großartig,“ chváli ju. Keď mladej sopranistke vypadne text a nevinne sa dirigentovi ospravedlňuje, ten sa naoko hnevá so slovami: „Já lámu taktovku při první chybě!“

Skúška rýchlo odsýpa, atmosféra je príjemná. Tomáš Hanus je znalec Janáčka a tejto partitúry obzvlášť. Už ju naštudoval v parížskej a bavorskej opere, aj v pražskom Národnom divadle. Petrovi Konwitschnému vysvetľuje presné významy českých výrazov a v notách má detailné poznámky. Nič nenasvedčuje, že tento tím to spolu po premiéru nedotiahne.

Po prvých orchestrálnych skúškach sa však ukázalo, že náročnosť partitúry si nevyžaduje len jedno spevácke, ale aj hudobnícke obsadenie. A vtedy prišiel problém. Dirigent ho dostal od vedenia prisľúbené, no keď musel niekoľkokrát znova vysvetľovať iným hráčom svoje predstavy, rezignoval.

„Veľa operných domov a orchestrov vo východnej Európe pracuje v zlých podmienkach. Muzikanti nie sú dobre platení a musia mať aj iné obživy. No na druhej strane hosťujúci dirigent je zodpovedný za hudobný výkon v predstavení, ktoré musí dosiahnuť istú úroveň,“ vyhlásil Tomáš Hanus.

Dva modely

Muzikanti sa sťažujú na neprimerane vysoké nároky a celkový prístup mladého dirigenta. Upozorňujú, že už v minulosti na poslednú chvíľu odstúpil od predstavení. Lenže v tomto prípade išli proti nariadeniu riaditeľa Opery SND.

„Bolo, samozrejme, riziko, že keď niekto ochorie, nebude doma náhrada. Tá práve preto bola predbežne dohodnutá s Národným divadlom Brno, kde sa dielo hralo v minulej sezóne. Skúšanie v jednom obsadení sa dohodlo v istom modifikovanom tvare. Spolu s pánom dirigentom sme sa dohodli, že hlavne v sláčikovej skupine isté zmeny budeme akceptovať, konkrétne, že aspoň šesť zo siedmich skúšok by mali absolvovať všetci hráči. Nakoniec sa však vo všetkých skupinách prísnejší systém nepodarilo dodržať, a to z viacerých príčin, a my si budeme musieť k tomu sadnúť a vyvodiť dôsledky,“ vraví riaditeľ Opery SND Slavomír Jakubek. Zároveň priznáva, že vedenie má podlžnosti voči orchestru v kvalite nástrojov a súbor prechádza rozsiahlejšou generačnou výmenou.

Skúšobný proces prevzal druhý dirigent Ondrej Olos. Ten bol pri celom procese oveľa skôr ako asistent a výsledkom nie je úplné zrušenie premiéry, len jej týždňové posunutie. Namiesto medzinárodného fiaska sa tak len obnažilo niekoľko vecí. Generálka potvrdila, že v Linde Ballovej a Ondrejovi Olosovi má SND veľké talenty, plus to, že keď sa orchester snaží, vie zahrať dobre. V čom je teda problém? Predovšetkým v tom, že divadlo narazilo na svoje prevádzkové limity.

Existujú dva modely fungovania prevádzky veľkých operných domov – takzvaný repertoárový, kde je v programe veľa rotujúcich titulov, a stagionový, keď sa hrajú predstavenia jedného titulu v blokoch za sebou. V strednej a východnej Európe prevláda ten prvý, čo umožňuje aj vysoká podpora z verejných zdrojov, v krajinách s vyšším podielom súkromných peňazí skôr ten druhý.

SND má ďalší mantinel v podobe kontraktu so zriaďovateľom – ministerstvom kultúry. V ňom sa SND zaväzuje uviesť niekoľko premiér ročne plus hrať veľký počet predstavení, a keďže ide o trojsúborové divadlo, musí skombinovať činohru, operu a balet tak, aby sa navzájom neblokovali (to sa týka najmä marketingu). Keď do tohto mikrosveta vstúpi medzinárodný projekt, osobnosť ako Peter Konwitschny, očakáva prístup a nasadenie, na ktoré je zvyknutá.

Detektívka aj triler

„Buď budeme robiť len to, čo je napísané v diele – presnejšie povedané to, čo si myslíme, že je v ňom napísané, to, čo dokážeme vnímať. Výsledkom je pohodlné divadlo, pohodlné pre hercov, spevákov, režisérov aj divákov. Budeme sa kochať formou a posolstvo pre nás ostane knihou so siedmimi pečaťami. Mŕtve divadlo bez nutnosti a zmyslu pre spoločnosť, nespôsobilé zušľachťovať ľudí,“ vysvetľuje svoju koncepciu režisér Peter Konwitschny. „Naše divadlo bude živé, keď budeme diela oživovať. Oživovať svojím životom, ktorý prepožičiavame postavám. Naše nádeje, naše skúsenosti, naše šťastie, našu úzkosť, naše zúfalstvo, naše poznanie, našu fantáziu.“

Scéna opery Vec Makropulos je špičková (je dielom nemeckého výtvarníka Helmuta Bradeho). Orchester teraz musí dokázať, že vie podať špičkový výkon tiež. Foto N - Vladimír Šimíček
Scéna opery Vec Makropulos je špičková (je dielom nemeckého výtvarníka Helmuta Bradeho). Orchester teraz musí dokázať, že vie podať špičkový výkon tiež. Foto N – Vladimír Šimíček

Na skúškach nebýva len pohoda, ale aj dusno. Aj teraz bolo, no to divákov absolútne zaujímať nemusí. Oni by mali byť zvedaví na výsledok. Uvidia grotesknú historickú detektívku, triler aj existenciálnu drámu v jednom. Dej divadelnej predlohy Karla Čapka prechádza niekoľkými storočiami od dvora cisára Rudolfa II. po Prahu začiatku 20. storočia, jeho témy pôsobia rovnako nadčasovo ako Janáčkova hudba, ktorú obdivovali aj literáti ako Max Brod alebo Milan Kundera.

Vec Makropulos v tejto verzii nie je len opera, ale moderné hudobné divadlo s výrazným režisérskym rukopisom. Speváci sa nevenujú iba spevu a zbor tiež len tak nepostáva na javisku. Je to aj výsledok toho, že Peter Konwitschny na inscenácii intenzívne pracoval už od leta 2013, keď si pozval k sebe domov na pár dní realizačný tím. Jeho nápady a požiadavky sú nad rámec štandardného fungovania, ale výsledkom je originálna autorská inscenácia.

Nový dátum premiéry je piatok 6. novembra a všetkých otestuje. Speváci (a špe­ciálne) hudobníci musia ukázať, čo v nich naozaj je, publikum a kritici svoj záujem i pochopenie pre novinky, vedenie divadla schopnosť pracovať s potenciálom medzinárodného projektu. Do konca sezóny je naplánovaných iba päť predstavení, čo je prekvapivo málo. Veľmi málo.

Teraz najčítanejšie