Denník N

Prečo týždeň pred premiérou v SND odstúpil dirigent

Namiesto plánovanej premiéry neplánovaná generálka s pár divákmi. Nový dátum premiéry je 6. novembra. Foto N - vladimír šimíček
Namiesto plánovanej premiéry neplánovaná generálka s pár divákmi. Nový dátum premiéry je 6. novembra. Foto N – vladimír šimíček

Ambiciózny medzinárodný projekt mal byť jedným z vrcholov sezóny v SND. No namiesto inscenácie Janáčkovej opery Vec Makropulos sa diskutuje o jej ohrozenej premiére, kvalite orchestra a počte repríz.

Kto by cez víkend náhodou vošiel do historickej budovy Slovenského národného divadla, sotva by pochopil, čo sa tam odohráva. Na javisku bola postavená scéna a do hľadiska prichádzali prví návštevníci, kým v orchestrálnej jame si muzikanti v civilnom oblečení prehrávali party. Pred príchodom dirigenta už tradične stíchli a stiahlo sa svetlo, no keď sa začalo predstavenie, v sále sedelo len pár hostí a ľudia z divadla.

Ešte pred týždňom bol tento deň avizovaný ako premiéra ambicióznej medzinárodnej inscenácie Janáčkovej opery Vec Makropulos. Na poloverejnú generálku sa zmenil po odchode českého dirigenta Tomáša Hanusa. Oficiálny dôvod odstúpenia znel „pre zásadný rozpor medzi jeho umeleckou víziou a výkonom orchestrálneho telesa v skúšobnom procese“.

Čo sa skrýva za týmto diplomatickým vyjadrením? Keďže sme po dohode s vedením SND mali možnosť sledovať vznik celého projektu zblízka, videli sme aj to, čo bežní návštevníci možnosť vidieť nemajú.

Kreatívna idylka

Je začiatok októbra 2015 a sedíme v skúšobni historickej budovy SND. Speváci ešte nemajú finálne kostýmy, scény prechádzajú iba s klavírom a šetria si hlasivky. Uznávaný nemecký režisér Peter Konwitschny ich oslovuje krstnými menami alebo dianie občas preruší spoločným oslovením „Freunde“. Jeho komentáre je potrebné z nemčiny prekladať iba občas, štyria speváci a speváčka väčšinou rozumejú a rýchlo reagujú.

Všetci sú sústredení a do hľadania finálnej podoby opery sa už zapája aj český dirigent Tomáš Hanus, ktorý dorazil na prvú skúšku. „Keby túto postavu robila ako obvykle staršia speváčka, vyznelo by to tragicky alebo sentimentálne. My chceme zdôrazniť aj prvky komiky, preto máme Lindu,“ vysvetľuje mu kľúčovú zmenu obsadenia režisér.

Linda Ballová (Emilia Marty), Pavol Remenár (Jaroslav Prus). Foto - Jozef Barinka
Linda Ballová (Emilia Marty), Pavol Remenár (Jaroslav Prus). Foto – Jozef Barinka

Sopranistka Linda Ballová je hlavnou hrdinkou a zdá sa, že to nemohla byť lepšia voľba. Spieva výborne a hrá prirodzene, bez manier. Postavu a situácie dokáže oživiť aj vlastnými nápadmi, ktoré režisérovi konvenujú. „Großartig,“ chváli ju. Keď mladej sopranistke vypadne text a nevinne sa dirigentovi ospravedlňuje, ten sa naoko hnevá so slovami: „Já lámu taktovku při první chybě!“

Skúška rýchlo odsýpa, atmosféra je príjemná. Tomáš Hanus je znalec Janáčka a tejto partitúry obzvlášť. Už ju naštudoval v parížskej a bavorskej opere, aj v pražskom Národnom divadle. Petrovi Konwitschnému vysvetľuje presné významy českých výrazov a v notách má detailné poznámky. Nič nenasvedčuje, že tento tím to spolu po premiéru nedotiahne.

Po prvých orchestrálnych skúškach sa však ukázalo, že náročnosť partitúry si nevyžaduje len jedno spevácke, ale aj hudobnícke obsadenie. A vtedy prišiel problém. Dirigent ho dostal od vedenia prisľúbené, no keď musel niekoľkokrát znova vysvetľovať iným hráčom svoje predstavy, rezignoval.

„Veľa operných domov a orchestrov vo východnej Európe pracuje v zlých podmienkach. Muzikanti nie sú dobre platení a musia mať aj iné obživy. No na druhej strane hosťujúci dirigent je zodpovedný za hudobný výkon v predstavení, ktoré musí dosiahnuť istú úroveň,“ vyhlásil Tomáš Hanus.

Dva modely

Muzikanti sa sťažujú na neprimerane vysoké nároky a celkový prístup mladého dirigenta.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie