Denník N

Ako môže Putinova vojna ovplyvniť západný Balkán

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

„Čierna labuť“ v podobe ruskej invázie na Ukrajine a neuveriteľné vyostrenie konfrontácie Kremľa so Západom situáciu vyhrotili na spôsob „buď – alebo“.

Autor je politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky

Vojenská agresia Ruska proti Ukrajine znamenala tektonický zlom v systéme medzinárodných vzťahov. V priebehu niekoľkých dní sa Rusko stalo štátom-páriom, od doterajšej politiky selektívnej izolácie Ruska Západ prešiel k politike jeho vylúčenia z doterajších kontaktov, programov, projektov a iných činností – tak na úrovni bilaterálnych vzťahov, ako aj na úrovni medzinárodných organizácií.

Ukrajina statočne bojuje, s Ruskom a Ukrajinou susediace štáty – Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Rumunsko – posilňujú svoju obranyschopnosť, dve neutrálne škandinávske krajiny – Fínsko a Švédsko – podali prihlášku na vstup do NATO – tá prvá po 70 rokoch neutrality, tá druha po viac ako 200 rokoch.

V globalizovanom svete udalosti v jednom regióne majú ozveny na opačnej strane zemegule. Tak aj rusko-ukrajinská vojna má odozvu nielen v bezprostrednom susedstve účastníkov konfliktu, v strednej a vo východnej Európe, ale aj vo vzdialenejších končinách, napríklad vo východnej Ázii, kde so zadržaným dychom sledujú boj Ukrajincov proti ruským okupantom lídri komunistickej Číny a demokratického Taiwanu.

Ale aj v regióne oveľa bližšie k bojisku, než je východná Ázia – na západnom Balkáne –, pozorne sledujú priebeh rusko-ukrajinskej vojny. Sledujú aj to, ako na vojnu reaguje Európa a k akým záverom pri tom dospieva v kontexte svojej politiky v iných regiónoch.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie