Denník N

Umelec Peter Bartoš už pred päťdesiatimi rokmi hovoril, že ekológia sú vzťahy. Svet vidí ako miesto pre porozumenie

Z výstavy Celok je menší ako súčet jeho častí, Galéria mesta Bratislavy. Foto - GMB
Z výstavy Celok je menší ako súčet jeho častí, Galéria mesta Bratislavy. Foto – GMB

V Galérii mesta Bratislava trvá do konca mája výstava Petra Bartoša. Presvedčený Čechoslovák šľachtil holuby, prechodil Karpaty a pre bratislavskú zoo i pre Podhradie navrhol holistické riešenia.

Za posledných dvadsať rokov ide o najrozsiahlejšiu prezentáciu tvorby Petra Bartoša. Výstavou ma previedla jej kurátorka Mira Keratová, ktorá má na konte viacero zaujímavých výstav, napríklad retrospektívu Ľubomíra Ďurčeka a Michala Moravčíka či prezentáciu Stana Filka na bienále vo francúzskom Lyone.

S Petrom Bartošom ju spája dlhoročná spolupráca, okrem iného kurátorovala jeho výstavu vo viedenskej galérii Secession v roku 2014. Tam vystavili xerokópie jeho diel vo formáte A4. Pre niekoho asi čudné, ale treba vedieť, že pre Bartoša je reprodukcia rovnako hodnotná ako kresba či maľba, každá fotokópia je rovnocenný originál. Súvisí to s jeho chápaním umenia ako demokratického distribučného kanálu.

Preto pri vstupe na výstavu kurátorka do zakladačov pripravila niečo ako xeroxovú retrospektívu Bartošovej tvorby od 60. rokov až po súčasnosť. Listujúc v nej je zrejmé, že jeho východiská sú síce v povojnovej situačnej maľbe, neskôr inšpirované umením Fluxusu, no vyústili do jedinečného konceptuálneho programu, ktorý Peter Bartoš naďalej rozvíja.

Z výstavy Petra Bartoša v GMB. Foto – GMB
Výstava potrvá do 29. mája 2022. Foto – GMB
Kurátorka výstavy Mira Keratová. Foto – GMB

Model sveta ABC

Peter Bartoš sa narodil v roku 1938 v Prahe. Keď mal rok, s rodičmi sa presťahovali do Bratislavy, kde žije dodnes. Syn katolíčky a evanjelika mal od detstva silný vzťah k prírode. Na strednej škole umeleckého priemyslu študoval spolu s Jurajom Jakubiskom, Elom Havettom a maliarom Michalom Studeným. V roku 1966 ukončil štúdium maľby na Vysokej škole výtvarných umení, jeho pedagógmi boli Ján Želibský, Peter Matejka a Ján Mudroch.

Patrí do silnej generácie neoavantgardistov a konceptualistov. S Júliusom Kollerom ho spájalo úzke priateľstvo, so Stanom Filkom vzájomný rešpekt. Každý z nich mal potrebu umením zaznamenať viac, než len výtvarnú formu: svet, život, zrodenie, nadpozemské javy.

Kým Filko koncipoval svoju osobnú mytológiu a kozmický systém za pomoci základných farieb a viacerých dimenzií, Koller formuloval svoj hravý koncept pod názvom U.F.O. a Bartoš vypracoval

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie