Denník N

Rusi kradnú naše deti a tvrdia, že ich zachraňujú. Je to neuveriteľný cynizmus, hovorí ukrajinská ministerka

Niektoré deti sa z Mariupola dostali vďaka odvahe svojich rodičov. Tie, ktoré ich nemajú, často skončili v Rusku. Foto - Gabriel Kuchta/Deník N
Niektoré deti sa z Mariupola dostali vďaka odvahe svojich rodičov. Tie, ktoré ich nemajú, často skončili v Rusku. Foto – Gabriel Kuchta/Deník N

Mala by sa starať o to, aby čo najmenej detí žilo v detských domovoch a aby samoživiteľky neživorili. Namiesto toho ukrajinská ministerka sociálnej politiky Marina Volodymyrivna Lazebna v posledných mesiacoch počíta mŕtvych a zranených a evakuuje siroty do zahraničia. Niektoré odviezli Rusi, pričom sa nevie kam. Ministerka bojuje za ich návrat domov.

Podľa najnovších údajov ukrajinskej generálnej prokuratúry je od začiatku invázie až do tejto chvíle preukázaná násilná smrť 231 detí, 427 detí bolo zranených. Obetí medzi maloletými občanmi Ukrajiny bude však oveľa viac; zatiaľ neboli identifikovaní mŕtvi z hromadných hrobov v Mariupole a okolí ani z niektorých ďalších ostreľovaných miest a obcí.

Naposledy 17. mája pri ruskom ostreľovaní obce Bachmut na východe Ukrajiny boli zranené tri deti vo veku deväť, dvanásť a sedemnásť rokov. Deň nato, 18. mája, tam záchranári našli pod troskami domu telo ženy a dvojročného dieťaťa. V obci Polohy v Zaporižžskej oblasti pri delostreleckom útoku ruskej armády zahynulo sedemročné dievča. To sú správy iba z posledného týždňa.

Marina Lazebna si v marci 2020, keď zasadla do kresla ministerky sociálnych vecí, myslela, že sa bude zaoberať reformami, ktoré by Ukrajinu priblížili k európskym štandardom. Teraz je náplň jej práce trochu iná: pohreby detských obetí, evakuácie detských domovov do zahraničia, utešovanie zúfalých rodičov a pátranie po stratených a do Ruska deportovaných deťoch, ktoré chce ona za každú cenu vrátiť späť.

Ministerky sme sa okrem iného pýtali: 

  • prečo Ukrajina nechce povoliť adopcie svojich sirôt cudzincom;
  • ako si Ukrajinci predstavujú výuku svojich detí v zahraničí;
  • ako vrátiť deti deportované do Ruska ich ukrajinským rodinám.

Toto asi neboli vaše plány…

Moje plány sa týkali hlavne socializácie detí s hendikepom. Chceli sme ukázať, že i z hľadiska prístupu k ľuďom s postihnutím patríme do Európy. Niečo sa podarilo. Ale táto vojna všetko zmazala.

Ako sa zmenil váš pracovný deň 24. februára, keď vašu krajinu začali Rusi bombardovať a na Ukrajinu vyšli ruské tanky? 

Pred očami mám stále tie obrovské fronty na hraniciach. Čo som ako prvé urobila? Ihneď sme zjednodušili proces vycestovania do zahraničia. Ibaže vzápätí sa na mňa začali obracať moji kolegovia z európskych krajín a chceli, aby sme prechod cez hranice aspoň trochu kontrolovali.

Mali pravdu. Stalo sa nám napríklad, že skupina tridsiatich ôsmich ukrajinských sirôt so svojimi vychovávateľmi bola evakuovaná do Poľska. Tam boli pripravení postarať sa o ne. Lenže za hranicami na nich čakali neznámi ľudia, ktorí ich chceli odviezť do Talianska. Vychovávatelia sa zaradovali: „Super, pôjdeme do Talianska.“

Sú teda v Taliansku? 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie