Z legendárneho Jariho Kurriho spravil bábku. Ako Putin ovládol fínsky klub pre vlastnú propagandu

Jyri Hänninen (45) je jedným z 25 investigatívnych novinárov, ktorí pracujú vo fínskej verejnoprávnej mediálnej spoločnosti Yle.

Keď v roku 2013 odkúpili ruskí oligarchovia minoritný podiel v hokejovom klube Jokerit Helsinki a rovnako aj v štadióne Helsinki-Halli (poznáme ju ako Hartwall arénu, no fínska spoločnosť Hartwall po ruskej invázii na Ukrajinu odstúpila zo sponzoringu), začal sa oň viac zaujímať, hoci šport vôbec nesleduje.

Hovorí, že Kremľu sa podarilo získať nejaký škandinávsky klub až na štvrtý pokus, a tiež vysvetľuje, že Putin si ho prostredníctvom svojich oligarchov kúpil len na propagandu.

Rusi sú po 24. februári na odchode z fínskeho hokeja, stále však neodišli úplne, keďže Gennadij Timčenko je na sankčnom zozname a svoje podiely nemôže predať.

Aj preto hrajú Slováci na MS v hokeji v menšej a hlavne staršej hale Helsingin jäähalli.

Kto postavil Helsinki arénu, ktorá stojí od roku 1997?

Bola to koalícia investorov, hlavnou postavou bol Hjallis Harkimo. Je to slávny fínsky biznismen a politik. Je poslancom fínskeho parlamentu, bol členom strany Národná koalícia, čo je jedna z najväčších strán v krajine. V roku 2018 založil vlastnú stranu Biznis teraz. Je tu veľmi slávny, má vlastnú televíznu šou a stále sa o ňom píše v novinách. Od postavenia haly bol dlhý čas jej majiteľom, až v roku 2013 predal svoj podiel ruským oligarchom Gennadijovi Timčenkovi a rodine Rotenbergovcov: bratom Arkadijovi a Borisovi, dôležitou postavou pre klub bol jeho syn Roman. Týchto oligarchov spája, že sú priateľmi Vladimira Putina. Rotenbergovci poznajú Putina už od 60. rokov, keď spolu chodili na džudo v Petrohrade. Desaťročia sa o nich nevedelo, keď sa však Putin v roku 2000 stal prezidentom, zrazu z nich boli miliardári.

Keď Harkimo predával svoj podiel, povedal, že noví majitelia to kupujú z lásky k hokeju.

Áno, vtedy aj rovno oznámili, že opúšťajú fínsku ligu a idú hrať KHL. Hrať túto súťaž bol ich nápad. Teraz už vieme, že najprv plánovali kúpiť švédsky klub, ale tam im povedali nie, choďte odtiaľto do ri*i, nechceme vaše peniaze. Potom to skúšali s dvomi klubmi vo Fínsku, s jedným klubom z mesta Espoo (ide o klub Espoo Blues – pozn. red.) neďaleko Helsínk a aj s Ilves Tampere. Ani to sa však nepodarilo. Potom zistili, že Harkimo má finančné problémy s Jokeritom Helsinki, bol vo finančnej strate, rovnako aj štadión. Tak Rusi prišli a povedali, že kúpia časť klubu aj štadióna, on dostane peniaze a oni sa postarajú o účty. Spravili to čisto z propagandistických dôvodov, chceli do svojej ligy dostať aj kluby zo západných krajín.

A vy ste vtedy o tom začali písať. Čo ste zistili?

Hlavne to, že všetky peniaze prichádzali z Ruska. Keď Jokerit začal hrať v KHL, každú sezónu bol v strate 10 až 15 miliónov eur. Klub vlastnili aj Fíni, no všetko platili ruskí oligarchovia – peniaze ukradnuté ruskému ľudu financovali tento klub vo Fínsku. Samozrejme, používali schránkové firmy, zvlášť Gennadij Timčenko, ktorý vlastnil svoje podiely v Jokerite a v štadióne cez luxemburskú spoločnosť.

Od začiatku bolo jasné, že to nemá nič spoločné s biznisom ani so športom, že je to propaganda Kremľa. Vôbec ich nezaujímal klub ani štadión, nechodili na zápasy, neriadili operatívu. Bola to pre nich skrátka malá investícia. Ak máte 10 miliárd, 10 miliónov je nič na nejaký hokejový klub v Helsinkách.

Dokonca majú aj fínske občianstvo.

Timčenko ho dostal v roku 1999, a to za veľmi zvláštnych okolností. Dostal ho veľmi rýchlo, pričom ani neovláda fínčinu. Ukázalo sa, že test robil zo švédčiny, keďže je to druhý oficiálny jazyk vo Fínsku, máme tu 300-tisícovú menšinu. Neverím však, že vie povedať po švédsky aspoň jedno slovo. Presťahoval sa sem začiatkom 90. rokov, pracoval pre fínsku spoločnosť, ktorá obchodovala s ruskými firmami. Vtedy bol len sovietskym inžinierom bez peňazí, no s dobrými kontaktmi. Začal budovať vlastné biznisy s dôstojníkmi KGB, jedného z nich dokonca vyhostili zo Švédska pre špionáž.

Roman Rotenberg je jediný z nich, ktorý rozpráva plynulo po fínsky. V Helsinkách chodil do školy, dal aj niekoľko rozhovorov do fínskej televízie a jeho fínčina je perfektná. Je jediný, ktorý dostal občianstvo férovo, v nejakom zmysle je Fín. Nemám šajnu, ako dostal občianstvo jeho otec Boris, pretože tu nemá žiadne reálne väzby, nerozpráva po fínsky. Dostať občianstvo bolo v 90. rokoch dokonca náročnejšie ako teraz. Ale aj tak sa mu to podarilo, nevieme presne ako.

Ani Roman nebol reálnou súčasťou Jokeritu?

Bol v predstavenstve klubu a bol jediný, kto ukázal aspoň aký-taký záujem o Jokerit. Potom sa však viac začal venovať SKA Petrohrad, ktorý takisto vlastní jeho rodina. Teraz sa tam dokonca stal hlavným trénerom. Ja síce o hokeji nič neviem, ale viem, že ten chlapík nemá schopnosti na tento post v takom veľkom klube. (smiech) Tiež je viceprezidentom v Gazprombank, čo je štátom vlastnená spoločnosť.

Akú pozíciu v klube má Jari Kurri? Ide o legendu fínskeho hokeja, v NHL odohral 1251 zápasov, v ktorých dosiahol 1398 bodov.

Spravím krátky historický exkurz. V roku 2013 sa Rusi stali minoritnými vlastníkmi klubu a štadióna. O šesť rokov neskôr Timčenko, Rotenbergovci a aj Harkimo odišli. Potom oznámili, že novým majoritným vlastníkom je Jari Kurri, ale je tam aj ďalší vlastník podielu – spoločnosť Norilsk Nickel, čo je síce fínska firma, ale vlastní ju ruská spoločnosť, ktorej majiteľom je najbohatší Rus – Vladimir Potanin. Čiže Rusi mali len 40 percent, no platili všetky dlhy generované klubom. Jari Kurri nemá toľko peňazí.

Čiže je bábka?

Áno, ale v tom zmysle, že nemá reálne toľko peňazí, nemá 15 miliónov ročne na klub. Treba však povedať, že v klube naozaj riadi dennú operatívu. Rusi vlastnili časť Jokeritu do 24. februára, po ruskej invázii na Ukrajinu klub odišiel z KHL a ruskí spolumajitelia boli na odchode z klubu. Teraz Kurri vlastní sto percent Jokeritu, vieme však, že Rusi poskytli vysoké pôžičky, a nevieme, či sa na ne zabudlo alebo či Kurri dlhuje Rusom peniaze. Tieto otázky sa každý snaží klásť, ale on na ne priamo neodpovedá.

Aké má klub teraz plány?

Chcú sa vrátiť späť do fínskej Liigy, a to od sezóny 2023/2024, čiže rok nebudú v žiadnej súťaži. Nie je to však také jednoduché, najprv sa musia zbaviť všetkého ruského vplyvu a peňazí. Ak tam budú akékoľvek ruské peniaze, Fínsko ich nepustí do svojej ligy.

Druhým problémom je, kde bude Jokerit hrať. Jeden z majiteľov Helsinskej arény Gennadij Timčenko je pod sankciami, nemôže predať svoj podiel, štadión je teraz nevyužitý. Nikto nechce riskovať, že tam bude hrať hokej alebo usporiada koncert. Lebo môžu prísť úrady, povedať, že je to pod sankciami a že nič sa tam nemôže diať. Hala je prázdna. Nič sa tam nedeje.

Aká bola reakcia verejnosti, keď Rusi prevzali klub a začali s ním hrať v KHL?

V roku 2013 sa to mohutne kritizovalo, ľudia sa pýtali, odkiaľ idú peniaze a, odkiaľ ich, dopekla, títo oligarchovia majú. No spočiatku kritika nebola taká hlasná. Všetko sa zmenilo, keď Rusko v roku 2014 anektovalo Krym, potom sa kritika naozaj rozbehla a bola hlasná. Dlho sa debatovalo a vybuchlo to, keď Rusko napadlo Ukrajinu.

Boli tu aj kontroverzné momenty, napríklad v roku 2020 po prezidentských voľbách v Bielorusku. Nakoniec klub po verejnom nátlaku zrušil výjazd na zápas do Minska, kde mal hrať s Dinamom zápas KHL. Všetko spustili fanúšikovia.

Ako verejnosť zareagovala, keď prišlo rozhodnutie, že majstrovstvá sveta sa nebudú hrať v Helsinki Halli (Helsinská aréna), ale na menšom štadióne Helsingin jäähalli (Helsinský hokejový štadión)?

Nikto nevidel možnosť, že by sa tam mohlo hrať, vôbec sa to nespochybňovalo. Rovnaká reakcia bola, aj keď Rusov vylúčili z majstrovstiev sveta.

Kým ste na tom pracovali, neútočili na vás ruskí trollovia?

Ani nie, oveľa viac to robili právnici. Kontaktovali nás, vyhrážali sa nám žalobami, v niektorých prípadoch to boli dokonca aj právnici z Londýna. Niektoré články publikujeme aj v angličtine, vyhrážali sa, že nás budú žalovať v Spojenom kráľovstve, pretože sa to v niektorých prípadoch dá, ak článok vyšiel v angličtine aj keď to bolo publikované v zahraničí. S trollmi som však nemal problém, skôr s takýmito sofistikovanejšími formami.

Vaša kolegyňa Jessikka Aro však mala s trollmi veľké problémy…

Jej príbeh je unikátny. Myslím si, že aj preto, lebo je žena, z nejakého dôvodu je na ňu ľahšie útočiť, čo je naozaj smutné. No ja som písal hlavne o financiách, schránkových firmách, majetkoch, súkromných lietadlách. Toto nie sú prípady, ktoré vyvolajú taký ohlas, lebo sú to zložitejšie problémy. Nikto reálne nevie, o čom vlastne píšem. (smiech)