Denník N

Búrlivé 90. roky: Ako sa Rusi snažili zastaviť rozširovanie NATO

Bývalý americký prezident Bill Clinton a jeho ruský náprotivok Boris Jeľcin. Foto – TASR/AP
Bývalý americký prezident Bill Clinton a jeho ruský náprotivok Boris Jeľcin. Foto – TASR/AP

Americká historička prepátrala archívy svetových politikov a cez prekvapujúce detaily vyrozprávala dramatický súboj o budúcnosť strednej a východnej Európy.

To, že sa niečo stalo, ešte neznamená, že sa to stať muselo. Skvelým príkladom je rozširovanie NATO. Stalo sa to, ale rovnako ľahko sa to mohlo aj nestať, alebo sa mohlo odohrať úplne inak.

Americká historička Mary Elise Sarotteová skúmala tisíce malých aj veľkých udalostí, ktoré viedli k rozšíreniu NATO, prepátrala množstvo archívov (prístup do niektorých vymohla aj súdnou cestou) a rozprávala sa s mnohými pamätníkmi. Napísala knihu Not One Inch: America, Russia, and the Making of the Post-Cold War Stalemate (vo voľnom preklade Ani o piaď: Amerika, Rusko a cesta k patu po studenej vojne). Kniha vyšla na jeseň minulého roka, nezachytáva teda vojnu na Ukrajine, čitateľ sa však neubráni otázke, či je ruská agresia zákonitým následkom udalostí, ktoré kniha opisuje.

Rusko zaútočilo na Ukrajinu z iných dôvodov, je to koloniálna vojna, ktorej cieľom je dobyť späť územie bývalej kolónie. Na druhej strane, ak Rusko dnes tvrdí, že sa cíti ohrozené rozširovaním NATO, hovorí to isté, čo tvrdili ruskí politici už v 90. rokoch. Vtedy robili všetko, čo bolo v ich silách, aby rozšíreniu NATO zabránili. Kniha Not one Inch sa tomuto súboju medzi Američanmi a Rusmi o budúcnosť strednej a východnej Európy venuje s mimoriadnym citom pre detaily.

Od zmätku k jasnej predstave

Rozšírenie NATO nebolo vôbec také samozrejmé, ako sa nám dnes javí. Jedným z dôležitých faktorov bolo odhodlanie najmä stredoeurópskych politikov čo najskôr opustiť Varšavskú zmluvu a vstúpiť do NATO. Nie všetci západní politici boli nadšení, ale napokon zvíťazila morálna povinnosť vyjsť im v ústrety.

Hneď po novembri 1989 sa názory ešte len utvárali a hlavnou vtedajšou výzvou bol skôr súhlas Rusov so zjednotením Nemecka než rozširovanie NATO.

Spočiatku nemal jasný názor ani československý prezident Václav Havel. Vtedajší americký prezident George Bush sa dokonca 24. februára 1990 sťažoval nemeckému kancelárovi Helmutovi Kohlovi a britskej premiérke Margaret Thatcherovej, že Havel “sa snaží vytlačiť z Európy všetky sovietske aj americké vojská”. Havel bol nesmierne populárny a Bush sa obával, že by si jeho názor mohol osvojiť aj americký kongres. Thatcherová s Bushom súhlasila, že “Havel sa veľmi mýli”.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie