Denník N

Historik Hruboň: Ospravedlnenie prezidentky už faux pas nezatieni, je to však dôležité gesto

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čaputová, Heger aj Kollár nesledovali vzdaním pocty Púčikovi, Tesárovi a Tunegovi zlý úmysel, skôr boli „vovedení do omylu“, hovorí historik Anton Hruboň.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

V histórii je to tak, že nemusíte o aktivitách nejakej osoby vyslovene klamať, ale stačí, keď k A nedodáte aj B, hovorí historik Anton Hruboň z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na kauzu vyznamenania trojice antikomunistických bojovníkov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny angažovali proti SNP. Prezidentka by podľa neho mala vyvodiť zodpovednosť voči svojim poradcom, ktorí vyznamenanie odporučili.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • ako historici nazerajú na nejednoznačné osudy antikomunistických bojovníkov;
  • či je pravda, že sa historici neozvali proti oceňovaniu trojice popravených už v minulosti;
  • ako sa trojica Tunega – Púčik – Tesár zapájala do spravodajskej činnosti ľudáckeho režimu.

Prezidentka Zuzana Čaputová vyznamenala in memoriam trojicu popravených antikomunistických bojovníkov Bielej légie – Tunegu, Púčika a Tesára. Ich vyznamenanie vzbudilo medzi historikmi rozruch, keďže počas druhej svetovej vojny boli spomínaní napojení na ľudácky režim. Ako vnímate ocenenie tejto trojice?

Reflektujem to v dvoch rovinách – samotný návrh ocenenia v podobe, akej bol podaný, odráža nastavenie časti slovenskej spoločnosti a jej snahu vytvárať prototypy hrdinov odboja či boja za demokraciu. Je obohatený aj o akýsi mýtus trpiteľov za vieru. Rozumiem, že v slovenskom prostredí ide o citlivú vec, avšak Púčik, Tunega, Tesár v skutočnosti neboli odsúdení za to, že boli katolíci. Boj proti komunizmu nemôžeme automaticky spájať s bojom za demokraciu v tej forme, v akej demokraciu chápeme dnes.

Len príklad na úvod: už v počiatkoch ilegálnej činnosti roku 1945 sa v tajnej organizácii, v ktorej sa Púčik s Tunegom angažovali, snažili vydávať ilegálny časopis Slovák – časopis s rovnakým logom, názvom či grafickou hlavičkou, ako bol ľudácky časopis. Ideová kontinuita s vojnovým režimom je ťažko spochybniteľná.

A tá druhá stránka ocenenia, z ktorej tu vznikla minikauza, je procedurálna – podľa mojej mienky došlo k pochybeniam na úrovni posudzovania, o ktorých sa prezidentka Zuzana Čaputová domnievala, že nevzniknú.

Čo hovoríte na to, že si prezidentka priznala chybu?

Vyznamenanie nevnímam primárne ako prezidentkin prešľap, skôr ako nedostatočné, nechcené porozumenie širšiemu kontextu zo strany poradného orgánu, ktorý návrh posudzoval a odporučil ho na schválenie. Zdá sa, že prezidentka si relevantnosť výhrad k aktivitám ocenených – hoci dodatočne – uvedomila a cez svoju kanceláriu aj korektne odkomunikovala. Aj keď samotné faux pas to už nezatieni, v politickej kultúre je to dôležité gesto.

Prezidentka Čaputová odovzdáva vyznamenanie pre trojicu popravených antikomunistov predsedovi Nadácie Tunegu, Púčika a Tesára. Foto – Facebook Nadácie TPT

Nomináciu Tunegu, Púčika a Tesára navrhol prezidentke predseda Nadácie TPT a bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ktorý naďalej hovorí, že Čaputová urobila správne, keď trojicu popravených in memoriam vyznamenala. Hovorí, citujem: „Ideológovia a nezrelí historici spochybňujú pravdu, lebo sa nezhoduje s ich záujmami a videním sveta.“ Dá sa vôbec spochybniť príbeh popravenej trojice?

To je osobný názor pána Figeľa.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Rozhovory

V redakcii

Zuzana Čaputová

Slovensko

Teraz najčítanejšie