Nositelia štátneho vyznamenania prezidentke: Je dobré, že ste sa ospravedlnili (anketa)

Prezidentka Zuzana Čaputová tento týždeň priznala, že pri vyznamenaní členov Bielej légie in memoriam nastala chyba pri posudzovaní. Antikomunistickí bojovníci Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár počas 2. svetovej vojny pôsobili proti Slovenskému národnému povstaniu.
„V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali,“ uviedla prezidentka.
Prezidentke trojicu popravených odporučila vyznamenať Nadácia Tunegu, Púčika, Tesára, ktorej predsedom je bývalý líder KDH Ján Figeľ. Ten aj po priznaní chyby v Prezidentskom paláci tvrdí, že prezidentka urobila správne rozhodnutie.
„Ideológovia a nezrelí historici spochybňujú pravdu, lebo sa nezhoduje s ich záujmami a videním sveta,“ reagoval Figeľ.
„Je jednoducho faktom, že pred pôsobením v Bielej légii viacero jej príslušníkov pracovalo počas nemeckej okupácie Slovenska pre spravodajské oddelenie Hlavného veliteľstva Hlinkovej mládeže (HV HM) a že po roku 1945 operovali v intenciách ľudáckych exilových organizácii,“ vysvetľuje historik Anton Hruboň s tým, že Tunega aj Púčik boli takzvané hlásky, a teda spravodajsky pracovali proti Slovenskému národnému povstaniu.

Nositelia ocenenia: Bola to chyba
Predseda Nadácie Tunegu, Púčika, Tesára obhajuje vyznamenanie trojice popravených antikomunistických bojovníkov aj tým, že minulý rok ich vyznamenal aj predseda parlamentu Boris Kollár a tento rok pri príležitosti výročia ich popravy im na hrob doniesol kvety aj premiér Eduard Heger. Ján Figeľ sa preto pýta, prečo sa historici a kritici ocenených neozvali už vtedy.
„Fakt, že podobný rozruch nenastal po tom, čo rovnakým osobám udelil vyznamenanie aj súčasný predseda parlamentu, svedčí len o tom, že v jeho prípade sú očakávania diametrálne iné, respektíve nijaké, na rozdiel od prezidentky Čaputovej, v ktorej prípade sú očakávania stále veľmi, veľmi vysoké,“ hovorí spisovateľka a prekladateľka Jana Juráňová, ktorá štátne vyznamenanie dostala v roku 2019.
Denník N oslovil nositeľov štátneho vyznamenania, ako sa na vzniknutú situáciu pozerajú (celé odpovede sú uvedené nižšie v texte). Viacerí nositelia najvyšších štátnych vyznamenaní s ocenením trojice z Bielej légie nesúhlasia.
„Je to nepríjemná vec, ktorá sa nemala stať aj preto, lebo v ten istý večer bola in memoriam vyznamenaná aj fašistami zavraždená významná literárna vedkyňa Alžbeta Göllnerová Gwerková,“ hovorí literárny vedec a bývalý politik VPN Milan Šútovec.
„Prezidentka má poradcov, ktorí jej pripravujú materiály a mali by patrične a precízne preskúmať nominovaných na vyznamenanie. Ale kvitujem, že sa ospravedlnila. Takéto chyby sa stávajú, hoci by sa nemali stávať,“ dodáva herec Richard Stanke.
František Mikloško zase tvrdí, že o minulosti trojice ocenených treba hovoriť: „Ale ak by sme chceli byť dôslední na celé 20. storočie, neviem, či by sme medzi ocenenými nenašli aj ľudí, ktorí v začiatkoch podporovali komunizmus a potom zmenili svoj názor a bojovali proti nemu,“ dodáva.

Otázka: Prezidentka Zuzana Čaputová desať dní po udelení štátnych vyznamenaní priznala, že pri vyznamenaní členov Bielej légie in memoriam nastala chyba pri posudzovaní. Čo si ako nositeľka/nositeľ štátneho vyznamenania myslíte o tom, že tejto trojici prezidentka udelila vyznamenanie a potom to označila za chybu?
Pavol Čekan
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy v oblasti vedy, najmä v oblasti vývoja a výroby testov na vírus SARS-CoV-2
Som vedcom v inej oblasti, preto si pomôžem vyjadreniami historikov, ktorí povedali, že títo traja vyznamenaní by pre svoju kontroverznú minulosť nemali byť ocenení. Považujem