Keď Slafkovský zložil skúseného Kanaďana, v Turku sa stal miláčikom. Legendárny tréner Westerlund má preňho radu

Keď Slovenský zväz ľadového hokeja v roku 2019 odobral správu športovej stránky hokejovej ligy akciovke Pro-Hokej na čele s Richardom Lintnerom, jeden z argumentov bol jasný.

Lintner nechcel pripustiť kvóty na juniorských hráčov a cudzincov v najvyššej súťaži. Zväz si teda pod seba zobral športové riadenie ligy a Pro-Hokeju nechal marketing.

Zväz, vtedy ešte pod vedením Martina Kohúta, argumentoval, že kvóty a limity povedú ku skvalitneniu reprezentácie. Trvá na tom aj Miroslav Šatan, ktorý po ňom v tom istom roku zväz prebral a bude ho viesť aj ďalšie štyri roky.

Fínski experti však tvrdia, že podobné kroky sa im neosvedčili. Priamo v Športovom inštitúte vo Vierumäki som sa rozprával s dvomi architektmi úspešnej reformy fínskeho hokeja: Erkkom Westerlundom, bývalým dlhoročným trénerom reprezentácie či Jokeritu Helsinki, a Jukkom Tiikkajom, ktorý mu pri reforme pomáhal a dva roky strávil aj na Slovenskom zväze ľadového hokeja v jeho bratislavskom sídle.

Miláčik fanúšikov TPS

65-ročný Westerlund už tri roky netrénuje, prednáša firmám o spôsobe vedenia ľudí a tiež je poradcom klubu TPS Turku, v ktorom posledné tri roky pôsobil Juraj Slafkovský.

Ide podľa neho o hráča, ktorý raz môže dávať v NHL 50 gólov za sezónu? „Má nadanie, aby bol strelcom. Momentálne však nie je kompletným hráčom, preto ho ešte ako takého strelca nevidím,“ hovorí Westerlund.

Pre 18-ročného hokejistu však má radu: „Musí sa zlepšiť v hre bez puku. Teraz dokáže zázraky s pukom, ale musí si uvedomiť, ako málo ho má počas zápasu na hokejke.“

Pokiaľ ide o +/- bilanciu, Slafkovský síce na prebiehajúcich MS dosiahol päť bodov (2+3), no pri ďalších ôsmich inkasovaných bol na ľade. V TPS sa v tejto sezóne v základnej časti aj play-off dostal na +1, na olympiáde mal pri siedmich bodoch (7+0) bilanciu +5.

Tiikkaja dodáva, že Westerlund sa venoval aj vývoju systému na analýzu zápasov. „Zistil, že ak hráč hrá 20 minút, len minútu má puk na hokejke.“

Westerlund dodáva: „Čas a priestor je veľmi limitovaný, ide o to, ako pracujete bez puku. Ak ste lenivý bez puku… O tom je dnešný hokej, máte veľmi málo času a priestoru na ľade.“

Podľa Westerlunda je Slafkovský na svoj vek fyzicky veľmi vyspelý a zároveň mimoriadne zručný. „Svojou veľkou zručnosťou dokáže zmeniť plynutie hry. A je naozaj veľmi silný. Na začiatku tejto sezóny ho narazil jeden skúsený kanadský hráč a on ho… (Westerlund naznačuje pohyb, ktorým Slafkovský protihráča chytil a zhodil na ľad – pozn. red.) Potom sa Juraj stal miláčikom fanúšikov.“

Išlo o Matthewa Abta z Lukko Rauma, 28-ročný obranca pritom má 193 centimetrov, teda o jeden viac ako Slafkovský. „Chcel sa biť, tak som mu ukázal, kde je Slovensko,“ smial sa Slafkovský v rozhovore.

Vaše kluby chcú rýchly úspech

Slafkovský odišiel z rodných Košíc už ako 14-ročný, po roku v Rakúsku a Česku odišiel práve do Turku. „Myslím si, že odísť z domu v takom veku je dobré len pre niektorých. V jeho prípade to tak bolo, lebo z toho, čo viem, má dobrý charakter, je veľmi pokorný a horlivý pri učení sa nových vecí. Keď je chlapec v takom veku v zahraničí, veľa vecí musí robiť sám,“ hovorí Westerlund.

Ten v roku 2009 vo Vierumäki spolu s Tiikkajom zorganizoval stretnutie 200 najvplyvnejších ľudí fínskeho hokeja. Z debaty vzišli závery, ktoré zmenili jeho smerovanie.

V skratke išlo o to, že vo Fínsku sa viac začali sústreďovať na mládež a na rozvoj jednotlivca, nie kolektívu. Ich rozvoju pomáhajú aj kluby z najvyššej seniorskej súťaže.

„Mentalita tímov z Liigy je dať príležitosť mladým hráčom, dokonca aj cudzincom, ako napríklad Slafkovskému,“ hovorí Tiikkaja a porovnáva:

„A toto chýba na Slovensku, kluby chcú rýchly úspech a kúpia treťo- či štvrtotriednych Kanaďanov. Tu je to inak – ak mladík chce hrať, tak ho podporia. Samozrejme, niektorí idú do zahraničia, ale väčšina zostáva, lebo nemá tlak odísť, väčšina klubov im ponúka dobré prostredie na rozvoj. U vás som zažil, že ak má hráč 15 a je dobrý, začne hľadať cestu von. Tu sa to tak nedeje, vo všetkých väčší mestách takým hráčom pomôžu.“

Fínskej Liige sa darí to, o čo sa snaží aj slovenská – mať čo najviac mladíkov a čo najmenej cudzincov. Kým u nás sú jasne dané limity a kvóty, vo Fínsku také niečo nemajú.

„Asi pred 15 rokmi sme to skúsili, ale v platnosti to bolo len pár rokov,“ hovorí Westerlund, ktorého dopĺňa Tiikkaja: „Teraz tak či tak hráva viac juniorov, bežne ich majú tímy päť či šesť.“

A čo limit na cudzincov? Na Slovensku ich môže hrať maximálne sedem. „Aj keď hráčov z Európskej únie sa nedá obmedzovať, pri zámorských sa to dá, ale nerobíme to,“ hovorí Tiikkaja.

Pokračuje Westerlund: „Niektoré kluby majú viacero cudzincov, napríklad až päť. Sú oveľa lacnejší, dobrý Fín je veľmi drahý, preto je ťažké získať ho. Takže musíte zobrať mladého Fína alebo cudzinca.“

Fínskej najvyššej súťaži paradoxne pomohla ekonomická sila švédskej SHL či ruskej KHL. Fíni im nedokážu konkurovať v platoch a neudržia si najlepších domácich ani zahraničných hráčov.

„To je jeden dôležitý faktor. Mladí hráči dostanú šancu hrať. A tréneri im dávajú tie pravé úlohy, nejdú len do štvrtého útoku, môžu byť aj v prvom a hrať presilovky. Keď som trénoval Jokerit, [17-ročný] Teuvo Teräväinen prišiel do nášho mužského tímu, po pár zápasoch bol môj prvý hráč na presilovku.“

Westerlund dodáva, že je to vec filozofie. „Našou úlohou je vychovávať hráčov, sme krajina, ktorá vyvíja. Sme malá krajina, je nás málo. Preto sa musíme koncentrovať na koučovanie, to je naša najväčšia konkurenčná výhoda. Nemáme tu toľko ľudí… V Severnej Amerike sa koncentrujú na skauting – stačí, že si nájdu tých najlepších.“