Biela légia, čierne svedomie a sivá realita – k textu Andreja Bána v Denníku N
Vďačím Andrejovi Bánovi za spôsob, akým reagoval na to, že som vrátil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, keď dostali rovnaké vyznamenanie traja ľudácki aktivisti z čias fašistickej vojnovej Slovenskej republiky. Mám k tejto téme tri osobné poznámky.
Prvá poznámka: Pri všetkých sympatiách, ktoré mám k pani prezidentke Zuzane Čaputovej, pochybujem, či by priznala chybu, keby nezazneli polemické a kritické hlasy historikov. Navyše nešlo o jej osobu, ale o pozíciu a rolu, ktorú v slovenskej spoločnosti z titulu svojej funkcie zastáva. Nechtiac prispela k traumatizujúcemu pokračovaniu dodnes nevyriešenej témy vojnovej Slovenskej republiky a jej prezidenta Jozefa Tisa. Bol to zločinný režim a má na svedomí kolaboráciu s nacistickým Nemeckom vrátane holokaustu a potlačenia Slovenského národného povstania. Ide o zločiny z kriminálneho, politického, morálneho i metafyzického hľadiska. Je to vina, ktorá trvá.
Druhá poznámka: Nevyriešená trauma na duši slovenského národa z neho robí „postihnutého“ člena spoločenstva krajín nášho civilizačného okruhu. Pretlak infantilných osobností vo vrcholovej politike a nadužívanie silných slov vo verejnom diskurze je iba viditeľný dôsledok.
