Lucia Virostková
Je to príbeh takmer ako z románu Georgea Orwella 1984, ktorého predaj bieloruské úrady neoficiálne zakázali. V jeho centre stojí pár z lietadla spoločnosti Ryanair, ktoré pred rokom prinútili pristáť v Minsku namiesto Vilniusu pod zámienkou, že na palube je bomba: novinár Raman Pratasevič a jeho priateľka Sofia Sapega.
Oboch stíhali väzobne aj pod domácim dohľadom. Kým Pratasevič sa neskôr objavil v štátnych médiách a priznal sa k organizovaniu opozičných protestov, Sofiu začiatkom mája odsúdili na 6 rokov. V deň verdiktu Raman oznámil, že má novú partnerku a bude sa ženiť.
Pozitívne a priateľské dievča
„Sofiu som spoznala ako veľmi pozitívne a priateľské dievča, hoci študovala právo, kde prevládajú ambície a tvrdá konkurencia. Ona bola veľmi jemná, neviem si predstaviť, ako by mohla zvládnuť šesť rokov basy,“ spomína v rozhovore pre Denník N jej bývalá školiteľka Inesa Stolper z European Humanities University so sídlom vo Vilniuse.
Ide o pôvodne jedinú neštátnu univerzitu v Bielorusku, ktorá tam musela skončiť a presunúť sa do susednej Litvy. Režim Alexandra Lukašenka zakročil proti akademikom podobným spôsobom ako neskôr Maďarsko proti Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.
Po masových protestoch v Bielorusku proti falšovaniu výsledkov prezidentských volieb v lete 2020 a po brutálnom zásahu polície proti demonštrantom našli v Litve útočisko mnohí oponenti Lukašenka. Práve tam sa Raman spriatelil so Sofiou.
„Sofia odovzdala svoju diplomovú prácu a asi si chcela trochu oddýchnuť na krátkej dovolenke v Grécku,“ vysvetľuje Inesa. „Jej práca sa venovala rodinnému právu, získala výborné hodnotenie od školiteľa aj oponenta, čakala ju už len obhajoba. K tej však nikdy nedošlo.“
„Boli sme absolútne v šoku zo zákroku bieloruských úradov: prakticky uniesť lietadlo spoločnosti registrovanej v EÚ, prinútiť ho pristáť v inej krajine a tam zadržať a uväzniť dvoch pasažierov, to tu ešte nebolo,“ hovorí.
Diplom do väzenia
V reakcii na incident Európska únia sprísnila sankcie proti Bielorusku, z celého sveta zaznievali protesty. Aj univerzita v Litve oficiálne žiadala Minsk o prepustenie Sofie, ako aj ďalších svojich študentov a absolventov na oficiálnom zozname bieloruských politických väzňov. Bez úspechu.
„Až niekoľko mesiacov po zadržaní požiadali Sofiini rodičia o to, aby ich dcéra napriek chýbajúcej obhajobe získala diplom. Keďže mala celý čas vynikajúce výsledky, absolvovala aj povinnú prax a všetky skúšky, vedenie školy s tým súhlasilo,“ pokračuje Inesa.
Do väzenia by Sofia mala ísť za dva skutky: podnecovanie nenávisti a nezákonné zhromažďovanie osobných dát. Práve Ramanovo stíhanie sa pôvodne spájalo so zakázaným kanálom Nexta na sieti Telegram. Niektoré takéto kanály zverejňovali údaje ľudí, ktorí údajne mučili politických väzňov v Bielorusku.
Inesa vysvetľuje, že napokon s tým vyšetrovatelia spojili aj Sofiu. „Tvrdia, že to ona viedla zakázaný kanál a nelegálne zhromažďovala údaje, čomu nedokážem uveriť.“
„Nevidela som síce rozsudok, takže o detailoch môžeme len špekulovať, ale Sofia je jednou z vyše 1100 politických väzňov, niektoré ich verdikty boli zverejnené a majú podobné črty: zo zložitých formulácií sa nedá určiť, čo tým sudca myslí a na základe akých skutkov zdôvodňuje vinu. Zrejmá je len nadpráca na zabezpečenie správneho rozsudku. Ťažko si predstaviť, že práve v Sofiinom prípade by šlo o spravodlivý súd.“
Dostaneme vás všade a za čokoľvek
Ako koordinátorka Centra pre právo a demokraciu na litovskej EHU sa Inesa podrobnejšie zaoberala postupom bieloruských úradov. Tvrdí, že sporných príkladov sú desiatky.
„Stačilo, že ľuďom v mobile našli, že odoberajú nejaký kanál, alebo že s príbuzným zdieľali nejaký kritický obsah, a boli odsúdení – v najlepšom prípade len na 15 dní, ale ak išlo o článok so zdrojom vyhodnoteným ako teroristická organizácia, ich trest bol podstatne vyšší,“ vraví Inesa.
„Jeden z posledných rozsudkov, ktorý som čítala: politického oponenta zastavili na ceste policajti, a keď vystupoval, auto sa pohlo. Súd to vyhodnotil ako pokus o vraždu policajta,“ dodáva.
Len minulý týždeň pritom prezident Lukašenko podpísal zákon, podľa ktorého už za pokus o teroristický čin hrozí trest smrti. Mimovládne organizácie varujú, že ešte aj teraz očakávajú verdikt viacerí aktivisti, napr. proti poskytnutiu bieloruského územia na útok na Ukrajinu – nový zákon by mohol byť uplatnený aj proti nim.
Na otázku, čo s odstupom času považuje za hlavný dôvod minuloročného exemplárneho zásahu proti lietadlu s Ramanom a so Sofiou na palube, Inesa odpovedá: „Bolo to špeciálne znamenie pre všetkých odporcov režimu: pozor, my vás dostaneme kdekoľvek.“
Zverejniť meno je aj v azyle rizikom
Hoci v Litve dnes žije veľká komunita Bielorusov s jasnou podporu od takmer trojmiliónového členského štátu EÚ, signál vlaňajšieho zákroku Minska, ale aj pokračujúce represálie v ich domovskej krajine vnímajú ako fakt a potenciálnu hrozbu.
V online rozhovore to priznala ekonómka Irina, ktorej skutočné meno a osobné detaily na jej žiadosť nezverejňujeme. S manželom sa zúčastnila na protestoch v roku 2020, jeho pre to aj väznili a obaja stratili prácu. Po krátkom pobyte v jednom zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu – odkiaľ odišli pre stupňujúcu sa agresiu voči Rusom a Bielorusom po začiatku Putinovej invázie – získali humanitárne víza v Litve.
„Kto mohol, už z Bieloruska odišiel, a kto nemohol, sa snaží žiť tak, aby si ho nevšimli,“ komentuje Irina. „Uvedomujú si, že už sa nedá robiť nič. Protesty boli potlačené, nevyskúšanou možnosťou už zostal len vojenský prevrat. A tak sa mnohí rozhodnú už len v pokoji prežiť, snažia sa nerozmýšľať, nezaujímať sa o správy a politiku – s tým, že sa nedá stále žiť v takom strese.“
Na otázku, či aj v Bielorusku ovplyvňujú postoje veľkej časti obyvateľov štátne médiá a propaganda, vehementne tvrdí opak. „U nás majú ľudia cez internet prístup k nezávislým kanálom a nedajú sa oklamať.“
Podľa správy Európskeho parlamentu bieloruské úrady po prejavoch podpory protestujúcim a opozícii v roku 2020 niektorých redaktorov zo štátnej televízie prepustili a nahradili novinármi z Ruska. Nezávislé platformy však majú podstatne silnejšiu sledovanosť aj dôveru verejnosti než štátne a Kremľom podporované médiá a portály.
Irina argumentuje, že práve Vladimir Putin predvlani zachránil Lukašenkov režim, keď ho ako jediný líder podporil počas povolebných protestov – politicky, ale najmä finančne.
„V Bielorusku ľudia zatiaľ necítia vplyv hospodárskych sankcií, lebo export vlani po pandémii dosiahol vynikajúce čísla a ekonomika z toho stále čerpá. Čoskoro to však príde – výrazne utrpel najvýraznejší vývozný artikel – draselné hnojivá – a negatívny dosah prinesú aj kroky západnej Európy proti predaju ruskej ropy z našich rafinérií,“ predpovedá bieloruská ekonómka.
Naoko vlažný spojenec
Irina aj akademička Inesa opisujú, ako sa Minsk snaží dištancovať od vojny na Ukrajine a ako podobné vyjadrenia málokto berie vážne. „Hovoria, že to nie je naša vojna, že je to biznis Ruska. My sme predsa neposkytli vojakov, len územie,“ opisuje oficiálnu rétoriku Irina.
Bieloruskí školitelia na EHU v Litve komunikujú opak – podobne ako iné európske univerzity pripravili špeciálne programy pre ukrajinských študentov a jednoznačne odsúdili inváziu pod taktovkou Kremľa.
Paradoxne aj Sofia z príbehu uneseného lietadla je ruská občianka, hoci väčšinu života prežila v Bielorusku. „Nemáme radi, keď niekto komentuje rozhodnutia našich súdov, preto ani my nebudeme komentovať verdikt spriateleného súdu v Bielorusku,“ povedal pre CNN hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na verdikt o jej 6-ročnom väzení.
Bieloruská verzia 1984
Objavili sa rôzne špekulácie o tom, čo predchádzalo vyhláseniam Ramana Prataseviča pre štátne médiá a jeho priznaniam o vine za opozičnú činnosť. Samotní rodičia aktivistu tvrdili, že sú presvedčení, že ide o hru úradov, že ich syn bol k tomu donútený, že ho mučili.
V románe Georgea Orwella režim porazí pár zaľúbencov a tajných oponentov tak, že ich konfrontuje s ich najväčším strachom. „Veľký brat“ zdroj úzkosti jednotlivcov pozná vďaka ich celoživotnému sledovaniu, v prípade Winstona sú to potkany. Zachráni sa, keď hrôzostrašný trest žiada pre svoju milovanú. Neskôr pochopí, že ho podobne zradila aj ona. A potom sú už pre režim neškodní, sú totiž zlomení.
„Nikto netuší, čo sa skutočne stalo v prípade Ramana a Sofie. Ja viem len to, že on sa oženil a Sofia čaká vo väzení na verdikt odvolacieho súdu proti rozsudku o šesťročnej base,“ zamýšľa sa Inesa. „Podmienky v bieloruských väzniciach sú hrozné. A ústupky od režimu väčšinou niečo stoja.“
Irina hovorí, že ľuďom v Bielorusku je to jedno, je to predsa jeden prípad z tisícov a pravdu nepoznáme. „S oboma by úprimne súcitili, aj keby pod nátlakom celkom podľahli. Vedia, že sú obeťami. Ale len pre Ramanove výroky predsa režimu neuveria. Vedia, že je to celé zmanipulované.“
Komunita v Litve má podľa Inesy stále akúsi „kolektívnu nádej“, že raz aj v Bielorusku nastane demokracia, a svoju prácu na EHU vníma ako poslanie: vyškoliť budúcich právnikov a politikov tak, aby vedeli pripravovať zákony aj súdne rozhodnutia podľa princípov právneho štátu.
„Napriek protestom sa nič nezmenilo, ale to hnutie aj tak malo zmysel,“ dopĺňa Irina. „Nepovedala by som, že to bol posledný pokus vybojovať si slobodu. Ľudia v Bielorusku urobili najviac, ako vtedy dokázali. Podobne ako teraz Ukrajina získali na chvíľu pozornosť sveta. Keby vtedy dosiahli zmenu vlády, možno by k súčasnej vojne ani nedošlo. Ale keď Putin na Ukrajine prehrá, môže so sebou stiahnuť aj Lukašenka.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
