Newsfilter: Heger by sa mal aspoň pokúsiť zastaviť ničenie štátu

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Matovič už sa pustil do slobody médií

Deň pred návratom poslancov na kľúčové rokovanie parlamentu o vládnom balíčku nepriniesol veľa nádeje, že to dobre dopadne. Informácie presiaknuté z nedeľného rokovania koaličnej rady naznačovali opak. Dve verejné vystúpenia Igora Matoviča to už len potvrdili.

V pondelok popoludní už bolo jasné, že pôvodná verzia Matovičovej spolupráce s fašistami bola nesprávna. V skutočnosti zašiel oveľa ďalej. Výmenou za podporu svojho balíčka sa pokúsil vybaviť fašistom to, čo im najviac chýba a po čom túžia – vážnosť a rešpekt.

V očiach fašistov a Matoviča sa táto vážnosť získava napríklad účasťou v televíznych politických diskusiách. Fašistov do nich väčšinou nevolajú z dôvodu, že sú fašisti. Má to jasnú logiku – fašisti klamú nielen o bežných veciach, ako napríklad Matovič alebo Fico, ale klamú aj v záležitostiach životne dôležitých pre demokraciu a ľudské práva. Vďaka tomuto múdremu dramaturgickému rozhodnutiu televízií je napríklad práve teraz vo verejnom priestore o niečo menej lží o Putinovi a vojne na Ukrajine.

Igor Matovič však práve po rokovaní s podpredsedom ĽSNS prišiel s nápadom, ktorý by fašistov dostal na obrazovky. A to tak, že slobodu televízií vo výbere svojich hostí navrhol obmedziť zákonom.

Ako sám povedal, zastúpenie politických strán v televíziách by sa malo určovať podľa nejakého kritéria, napríklad podľa výsledku volieb či podľa preferencií. Detaily veľkodušne necháva na debatu.

Našťastie koaličná rada podľa dostupných informácií Matoviča rýchlo uzemnila. Proti regulácii televízií sa už vyslovili ľudia zo všetkých troch koaličných strán. Neochota verejne komentovať Matovičov návrh ľuďmi z OĽaNO napovedá, že aj tam to považujú za šialenstvo.

Dá sa teda dúfať, že žiadna debata o detailoch návrhu nebude potrebná. Že nič, čo by len pripomínalo reguláciu politických debát, sa nestane ozajstnou témou. Že to Matovičovi nedovolia.

V opačnom prípade by sa dalo hovoriť o ohrození slobody slova, aké tu nebolo poriadne dávno. Naposledy za Fica, ktorý si vymyslel zákonné právo na odpoveď. A predtým za Mečiara, ktorý bojoval s novinami dokonca aj cez daňové zákony. Presne na ich úroveň sa dostal Igor Matovič.

2. Čím lepšie to myslí, tým je to nebezpečnejšie

Fakt, že v otázke slobody slova je na tom Matovič podobne ako Mečiar alebo Fico, je síce nový, ale nie je prekvapivý. Nápad s reguláciou televízií je v skutočnosti len ďalším v poradí, pri ktorom sa každý chytí za hlavu a dúfa, že to niekto zastaví.

Problém je, že v posledných dvoch rokoch sa veľká časť energie vládnej koalície premárnila práve na tom, ako zastaviť Matovičove megalomanské idey. Alebo ako ich aspoň čo najviac zmierniť. Začalo sa to vládnymi novinami, na ktoré už zabudol, pokračovalo plošným testovaním a neskončilo sa to ani jeho vynúteným odchodom z premiérskeho postu. Veď ruskú vakcínu nakupoval už ako minister financií.

Doba sa zmenila, po pandémii prišla vojna, no koalícia a s ňou celé Slovensko aj tak stále riešia hlavne Matovičove fantastické nápady. Jeden z nich je práve v parlamente, a keď prejde, všetci ekonómovia na Slovensku budú dúfať, že to zastaví aspoň prezidentka. Alebo Ústavný súd.

Ak sa tak nestane, tak začne štát rozdeľovať od budúceho roka viac ako jedno percento svojho hrubého domáceho produktu len podľa toho, čo sa zrodilo v hlave Igora Matoviča. Bez diskusie, bez argumentov, bez analýz, bez prepočtov.

Premiér Eduard Heger už premárnil najlepšiu možnosť, ako zastaviť Matovičov balíček, keď ho pripustil na rokovanie vlády. Bola to trestuhodná chyba, ale ešte má možnosť ju napraviť.

Matovičova spolupráca s fašistami a jeho mediálny návrh by mali byť pre každého slušného premiéra dôvodom, aby sa postavil na rozhodujúci odpor. Skutočný premiér, ktorý neslúži koaličnej rade, ale krajine, by teraz navrhol ministrovi financií jednu z dvoch možností. Prvou je stiahnutie jeho balíčkových návrhov z parlamentu, pokojný odchod z ministerského kresla a zákaz mediálnych výstupov k vládnym témam.

Niet pochýb, že Eduard Heger pozná hĺbku Matovičovho problému. Je mu jasné, že kým bude mať možnosť, nikdy neprestane otravovať vzduch. Matovič už toľkokrát preukázal neschopnosť chápať význam svojich krokov, že neexistuje nádej, aby sa zmenil.

Druhá ponuka od premiéra by mala byť demisia vlády, a to s poriadnym ohňostrojom, aby bolo každému jasné, že zaň nemôžu ani Heger, ani Sulík, ani prezidentka, ale výlučne a jedine Igor Matovič.

Je možné, že v koalícii a aj v samotnom OĽaNO sa nájde dosť takých, ktorí už takisto pochopili Matovičov problém. Takých, ktorým je jasné, že on to možno myslí dobre, ale o to je nebezpečnejší.

V takom prípade by existovala šanca, že aj keby si Matovič vybral zlú možnosť, tak prezidentka a parlament spolu vyrobia takú úradnícku vládu, ktorá aspoň prežije hlasovanie o dôvere. Hocičo by bolo lepšie, než návrat Fica a zotrvanie Matoviča.

3. Boris Kollár nechce kvóty vo svojom rádiu, ale v opere

Predseda parlamentu Boris Kollár prijal odborárov zo štátnej opery, ktorí sa búria proti personálnej politike vedenia. Prekáža im, že niektorým z nich ponúka riaditeľ Slovenského národného divadla už len externú spoluprácu.

Majiteľ Fun rádia sa natoľko vžil do ich ukrivdenosti, že sa rozhodol konať. Nie je o ňom známe, že by bol milovníkom kultúry alebo že by bol niekedy v budove SND aj mimo plesu, ale to mu nezabránilo vynájsť novú koncepciu opery. Rovno ju aj navrhol na koaličnej rade.

Na koncepcii nie je nič zložité. Je vlastne kollárovsky jednoduchá. Spočíva v tom, že keď je raz opera slovenská, mali by v nej spievať len Slováci a len slovenské pesničky. Najodbornejším argumentom Borisa Kollára bolo pripomenutie, že Slovenské národné divadlo je slovenská inštitúcia a nie talianska, americká ani francúzska.

Je možné, že Boris Kollár to pri svojej kultúrnosti myslí naozaj úprimne. A je možné aj to, že pri svojej zaneprázdnenosti už zabudol, ako sa v pozícii majiteľa súkromného rádia bránil, keď zákonom nútili rádiá, aby hrali aj slovenskú hudbu. Vtedy Boris Kollár neuspel a teraz treba v mene divadla, kultúry a opery dúfať, že svoj neúspech zopakuje.

Jednou vetou:

4. Za posledné dva mesiace narástol počet zamestnaných cudzincov o viac ako 7,2 tisíca osôb, približne 91 % z tohto nárastu tvorili Ukrajinci.

5. Väčšina ľudí na Slovensku očakáva zhoršenie hospodárskej situácie v krajine a ďalšie zrýchlenie tempa rastu inflácie, ukazuje aprílový prieskum štatistického úradu.

6. VIA IURIS v súvislosti s protiinflačnými zákonmi Igora Matoviča vyzýva politikov, aby rešpektovali základné princípy právneho štátu.

7. Na slovenských zjazdovkách bolo počas zimy o milión lyžiarskych návštev menej ako pred pandémiou, chýbali najmä lyžiari z Poľska a Česka, informoval riaditeľ združenia prevádzkovateľov lanoviek a vlekov Lavex Bohuš Hlavatý.

8. Päť strán (KDH, SaS, Sme rodina, NOVA a Strana rómskej koalície) sa dohodlo na podpore súčasného košického primátora Jaroslava Polačeka v komunálnych voľbách.

9. V nedeľu na Slovensku pribudlo 38 nových prípadov koronavírusu, laboratóriá urobili 404 testov. Počet obetí covidu stúpol o jednu. (nczi)

10. Európska centrálna banka pravdepodobne začne zvyšovať úrokové sadzby v júli, uviedla jej šéfka Christine Lagardeová.

Zaujímavé články:

Matovič nie je Putin, ale to, čo vyrobil, je katastrofa. Teraz to už vedia aj všetci okolo neho, ale – podobne ako v prípade Putina – nezastavili ho, kým bol čas, a dnes už môžu iba hľadať riešenie, ktoré by im aj Matovičovi umožnilo ustúpiť a nevyzerať ako lúzri.

Matúš Kostolný o Matovičovom balíku (dennikn.sk)

„Prorodinná koalícia“, ktorú skladá z fašistov a iných uletených parlamentných konšpirátorov je politická meganehoráznosť, po ktorej by sa od Matoviča mal odpútať nielen premiér, ale aj slušnejšia časť poslaneckého klubu. Ak taká existuje.

Peter Schutz o Matovičovi a fašistoch (sme.sk)

Citát dňa:

Shooty:

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Za predsedom Národnej rady sa prišli sťažovať sólisti opery. Nové vedenie robí reformu a ich miesta sú ohrozené.

Boris Kollár vyjadril pochopenie pre ich obavy a ponúkol aj riešenie. Malo by sa hrať viac slovenského repertoáru.

Myslím, že keby sme chceli pánovi predsedovi vytknúť, že jeho vyjadrenie naznačuje pomerne malú znalosť operného žánru, dostalo by sa nám odpovede v zmysle:

Nehovorte mi, že nerozumiem opere, veď patrím k pravidelným návštevníkom Plesu v opere!