Ľudia v pečení hľadajú šialené komplikovanosti, ale nevedia čítať recepty, hovorí cukrár Maršálek

V programe Peče celá země učil piecť desiatku súťažiacich a milióny Čechov, na sociálnych sieťach ho sledujú tisíce ľudí a jeho kuchárske knihy sa predávajú ako teplé rožky. Počas rozhovoru s Deníkom N stihol Josef Maršálek upiecť chlieb aj rozobrať, čo kuchárska súťaž prezrádza o českom sebavedomí alebo podľa čoho sa dá rozpoznať zlá cukráreň.

V rozhovore sa okrem iného pýtame: 

• podľa čoho v súťaži ako porotca vyraďoval súťažiacich;
• prečo mnohí z nich nechceli verejne priznať, že si prajú vyhrať;
• akú najväčšiu chybu robia Česi pri pečení;
• podľa čoho spozná profesionálny cukrár dobrú cukráreň;
• čo „blbuvzdorného“ by radil piecť tým, ktorí majú málo skúseností, ale chcú urobiť veľký dojem.

Čo ste naposledy piekli?

Pred pár minútami som dal do pece chlieb. Takú novinku, pretože som posledné dva týždne pripravoval novú knihu, ktorá vyjde na jeseň a bude sa venovať iba kysnutému cestu. Takže je tam chlieb prakticky bez práce.

Čo znamená bez práce?

Vezmete všetky ingrediencie, zamiešate vareškou v mise – to trvá 15 sekúnd – a potom už musíte iba čakať na výsledok. To je celá práca. Mám rád rovnováhu. Niekedy sú recepty komplikované a človek musí viac odpočívať. A niekedy sú jednoduché a potom má človek viac času robiť niečo iné.

Minulý týždeň sa na Českej televízii skončila druhá séria programu Peče celá země, v ktorom ste robili porotcu. Koľko práce vám to dalo?

Práca na tomto projekte je krásna, nie je to kondenzované v jednom čase. Príprava je otázka niekoľkých mesiacov, keď sa dávajú dokopy výzvy, premýšľa sa, čo kto bude mať oblečené, ako to bude vyzerať. A potom nasleduje päť natáčacích týždňov, čo bolo vlani od 3. mája do 3. júna. A potom sa nás týkalo ešte pár vecí po natáčaní. Je to pekná práca za odmenu, ale nie je to tak, že by som pre to dva roky nonstop pracoval.

Ako ste s druhou sériou spokojný. Prekvapilo vás niečo?

Veľmi som spokojný. Desať týždňov to bola najsledovanejšia šou dňa. Je to atraktívne pre divákov, domácich pekárov aj cukrárov a na konci sa dozvedajú, že všetci v živote majú rovnaké šance, čo je nádherné.

Nemôžem povedať, že by ma niečo prekvapilo. Myslím si, že súťažiaci podali zaujímavý výkon. Možno by som spomenul, že v druhej sérii boli pripravení lepšie než v tej prvej. Boli ambicióznejší, pretože videli prvú sériu, a už vedeli, do čoho idú. Prišli pripravení nielen na výzvy, ale aj na porotcov. Určite mali guráž a myslím si, že väčšina z nich si tam šla po víťazstvo. Možno to nebudú chcieť priznať, ale ja som z nich mal ten pocit.

To ma trochu prekvapuje. Keď sledujete podobné súťaže v zahraničí, americkí alebo britskí súťažiaci sú často sebavedomí a hovoria, že prišli všetkým ukázať, akí sú dobrí. U tých českých to tak nebolo. Súťažiaci často hovorili, že to hádam nebola taká katastrofa alebo že sa to nabudúce určite pokazí.

Česi ako národ sú takí Honzovia. Máme veľké ciele, veľké ambície, ale v momente, keď máme