Denník N

Slovenka v Monaku: Nechápem, že sa na Slovensku ešte stále rieši, ak niekto žije inak, než je zvykom

Martina Brodie. Foto - archív M. B.
Martina Brodie. Foto – archív M. B.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Kde nájdete naše podcasty: 

Novinárka Martina Brodie pochádza z východného Slovenska. Pred sedemnástimi rokmi sa najprv presťahovala do Anglicka, neskôr do Monaka. Do Anglicka sa dočasne vrátila kvôli deťom, no dnes opäť pôsobí v Monaku ako novinárka.

V rozhovore opisuje, ako musela viackrát začínať od nuly – v novej krajine a medzi novými ľuďmi. „Ja som sa nikdy nebála toho, čo bude zajtra. Vždy som riešila len to, čo je dnes,“ hovorí.

Ako sa mladá žena dostala zo Sečoviec pri Trebišove až do Monaka?

Najprv som odišla do Bratislavy študovať žurnalistiku. Bezprostredne po skončení vysokej školy ma zásadne ovplyvnilo stretnutie so skupinou mladých ľudí z programu Up with People (americká nezisková organizácia, ktorá vznikla v 60. rokoch ako odnož evanjelickej protestantskej skupiny Moral Re-Armament – pozn. red.), ktorí v roku 1998 prišli do Bratislavy v rámci svojho ročného putovania okolo sveta. Mala som po promóciách a brigádovala som v známom Irish Pube, kde zvykli chodievať najmä cudzinci. Počas niekoľkých dní, ktoré v Bratislave títo mladí ľudia strávili, som ponúkla jednej z nich, Belgičanke, aby bývala u mňa.

Veľa sme sa rozprávali – ako cestujú, čo robia. Videla som aj ich muzikálové predstavenie, ktoré bolo o tom, že hoci všetci – bolo ich celkovo 150 – pochádzajú z rôznych krajín, dokážu spolu existovať, pracovať, cestovať aj byť priateľmi. Podarilo sa im veľmi dobre ukázať, že my ľudia môžeme venovať oveľa viac pozornosti tomu, čo nás spája, ako tomu, čo nás rozdeľuje. Táto myšlienka ma tak nadchla, že som sa o rok pripojila k ďalšej skupine tohto programu aj ja. To mi celkom zmenilo život.

V akom zmysle?

Za rok sme precestovali takmer celú Európu, 23 štátov Spojených štátov amerických a Japonsko. Naučila som sa žiť a vychádzať s ľuďmi rozličných mentalít a kultúr. V každej krajine a v každom meste, kam sme prišli, sme nielen hrali muzikál, ale robili sme množstvo dobrovoľníckej práce. Pomáhali sme v miestnych komunitách, navštevovali sme škôlky, školy, nemocnice aj väznice.

Takmer každý deň sme sa budili na inom mieste. Náš bežný každodenný život sa tak opakovane začínal v podstate od začiatku. Museli sme si okolo seba vytvoriť novú komunitu miestnych ľudí, spoznať nové lokality, začať nové rozhovory. Pokúsiť sa o nové priateľstvá s ľuďmi, ktorí boli navonok celkom iní, a pritom v podstate rovnakí ako my.

Za celý ten rok som zažila toľko, čo mnohí ľudia nezažijú za celý život. Vtedy som pochopila aj to, že iba na Slovensku už nezostanem.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcasty Denníka N

Rozhovory

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie