Denník N

Aké je pravé meno tejto vojny

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V čo dúfajú ruskí agresori, že im po vojne zo zdrojov Ukrajiny pripadne?

Autor je literárny vedec a prekladateľ

Vzhľadom na vývin diania na Ukrajine, ktorý so sebou prináša nové a nové odhalenia zverstiev ruskej armády proti civilnému obyvateľstvu od začiatku marca 2022, je nanajvýš otázne, či si tu vystačíme s pomenovaním „okupácia“ či s prostým označením „vojna“. Kým okupácia sa spája s dobývaním, obsadzovaním a administratívnym ovládnutím cudzieho územia, pojem vojna zas predpokladá jasne stanovené ciele marciálneho diania. Pre napadnutých Ukrajincov ide skutočne o vojnu, a to v tom zmysle, že ich jasne stanoveným cieľom je vyhnanie ruských vojsk zo svojich vlastných, zvrchovaných, medzinárodným právom uznávaných území; po splnení tohto cieľa, dohodnutí podmienok mieru a jeho nastolení bude neskôr možné hovoriť aj o ukončení vojny.

Z hľadiska bežných Rusov, ktorí toto dianie smú oficiálne stále nazývať len propagandistickým eufemizmom „špeciálna operácia“, zostávajú jej ciele čisto imaginárne: ide tu o akúsi denacifikáciu len preto, lebo putinovská propaganda nevedela vymyslieť iné, na emócie bežného Rusa pôsobiace označenie údajného politického nepriateľa, a tak siahla po jedinom, ktoré je hlboko zakorenené vo vedomí viacerých generácií Rusov – po pojme nacistu.

Putin domácej ani svetovej verejnosti nepredstavil nijaké iné ciele svojej vojenskej akcie ako akúsi denacifikáciu, pod ktorou si okrem fyzickej likvidácie nikto z Rusov nevie nič predstaviť – o ďalších cieľoch informujú oficiálne ruské médiá len v tom zmysle, že „operácia postupuje podľa plánu“, z ostatných médií sa dozvedáme, že Putinovi sa nedarí „dosiahnuť stanovené ciele“, samotný plán ani jeho konkrétne ciele však zverejnené nie sú. A zrejme v nejakej koncíznejšej podobe nič také vôbec ani neexistuje – okrem chimérickej imperiálnej idey takzvaného veľkého Ruska.

Jedine v Chersonskej oblasti sa črtá jasnejší okupačný cieľ v zmysle zavedenia rubľa a protiprávneho pripojenia k Ruskej federácii. Ale s výnimkou Chersonu, pseudorepublík Luhanska a Donecka, uznaných jedine Ruskou federáciou, jasne formulované a logisticky vypracované okupačné ciele vidíme len zriedkavo. Únosy ukrajinských starostov a dosadzovanie na ich miesta putinovskému režimu prisluhujúcich etnických Rusov sú punktuálne akcie a niekedy iba zúfalé gestá, ktoré nesvedčia o premyslenej politickej stratégii ani neprinášajú dlhodobé úspechy; väčšinou vedú zo strany obyvateľstva k sabotážam a stupňujú všeobecný chaos, ktorý len votrelcom sťažuje situáciu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie