O jednej veľkorysej ponuke pre ministra školstva

Autor je nezávislý poslanec NR SR

Bol som oslovený, či sa nechcem podpísať pod návrh na odvolanie ministra Draxlera. Na rozmyslenie som dostal jednu minútu. No tento časový stres nebol hlavný dôvod, pre ktorý som zaváhal. Mám vo vláde svojich „favoritov“ či horúcich kandidátov, s podporou odvolania ktorých by som neváhal ani sekundu (a týka sa to aj tejto vlády ako celku na čele s jej predsedom. Jeho vystúpenie na začiatku „odvolávacej schôdze“ koncipované v štýle „zlodej kričí: chyťte zlodeja!“ ma v tomto postoji iba utvrdilo).

V prípade ministra Draxlera som sa zháčil z trochu špecifických dôvodov, ktoré si teraz dovolím v krátkosti uviesť:

1. Spomenul som si na známu ľudovú múdrosť „Ryba smrdí od hlavy“ a tú hlavu nedávno veľká väčšina opozície predsa podporila. Takže kto vlastne bude odvolávať ten menej dôležitý článok, tú končatinu vládneho organizmu, keď ten podstatný článok, teda hlava, veľkej väčšine opozície zdá sa, že nielenže neprekáža, ale dokonca jej aj vyhovuje?

2. Nie som si istý, že práve minister Juraj Draxler (vekom najmladší a funkčne druhý najmladší) je ten člen vlády, ktorý by mal najhrubšiu vrstvu masla na hlave (čím nechcem povedať, že ktorýkoľvek člen vlády svoj prídel masla na svojej hlave nenosí – už tým, že prijal angažmán v tejto vláde a hlasuje za všetko, čo sa v nej prerokúva a schvaľuje). Pozn.: Pôvodne som chcel povedať aj toto, ale priebeh rozpravy ma od toho odradil: „Navyše, v poslednom čase som z jeho strany zaznamenal aj zopár pozitívnych počinov, z ktorých sa dá nepriamo usudzovať, že ak by mal väčšiu podporu vo vláde a v úradníkoch, ktorí ho obklopujú, možno by ani nemuselo dôjsť k dnešnej schôdzi.“

3. Lenže hlavný dôvod môjho zaváhania sa, paradoxne, týka jednej z káuz, ktorá sa uvádza v návrhu na odvolanie a volá sa Iuventa. Paradoxne preto, lebo ide práve o tú časť schôdze na odvolanie ministra školstva, ktorá sa ma osobne najviac dotýka. Nedávno som vymenoval – konkrétne v rámci bodu odpovede poslancov na písomné odpovede členov vlády na interpelácie – hneď desať škandálov, ktoré sa s touto kauzou spájajú (v záujme objektivity musím povedať, že nie všetky má na svedomí súčasný minister školstva, ba ani celý vládny Smer-SD. Zároveň je však nespochybniteľným faktom, že v súčasnosti je za to, aby Iuventa a jej okolie nielen zostali v rukách štátu, ale aj slúžili deťom a mládeži Slovenska – čo je oficiálne poslanie tohto objektu i areálu –, zodpovedný v prvom rade práve minister školstva.).

Teda ten minister, ktorý pripustil, aby bola Iuventa označená za nadbytočný či prebytočný majetok, a zároveň dal verejnosti a médiám niekoľko prísľubov. Aj keď väčšinu týchto svojich sľubov ste nedodržali (však, pán minister!), ja vám chcem dať predsa len ešte jednu šancu:

Ak teraz, z tohto miesta verejne vyhlásite, že:

1. Celý areál Iuventy naďalej zostane v rukách štátu (vrátane všetkých súčastí celého pôvodného areálu – povojnového konfiškátu –, ktorý by podľa názoru viacerých renomovaných expertov naďalej mal byť majetkom štátu) a bude plniť svoju deklarovanú funkciu vo vzťahu k deťom a mládeži Slovenska.

2. V rozpočte na roky 2016 – 2018 adresne vyhradíte finančné prostriedky na zabezpečenie tejto funkcie.

3. Ako „bonus“ napravíte ostatné chyby a prešľapy vás a vášho rezortu, ktoré sa vám tu dnes vyčítajú.

4. Ak sa vám to nepodarí k 31. 12. 2015, abdikujete z postu ministra, v takom prípade zvážim – napriek všetkým vzneseným výhradám voči vašej osobe a výkonu vašej funkcie – hlasovanie za vaše odvolanie.

K tomu ešte malý dôvetok: Nie náhodou sa Iuventa donedávna volala EkoIuventa a desaťročia de facto slúžila aj na to, návrat k čomu teraz ministerstvo školstva vo veľkom propaguje: a to k duálnemu vzdelávaniu, konkrétne praktickému vyučovaniu predmetov pestovateľsko-ekologického charakteru. V čase, keď štát na Slovensku spravuje 1 (slovom jedno) stredisko environmentálnej výchovy (v porovnaní s viac ako stovkou v susednej Českej republike!), bolo by zriadenie Národného strediska environmentálnej výchovy a vzdelávania na pôde Iuventy aspoň malým krôčikom správnym smerom: smerom k zmierneniu spomínaného fatálneho deficitu, ktorého sme sa stali – aj zásluhou ministerstva školstva, momentálne vedeného Jurajom Draxlerom – svedkami.

Dúfam, že som sa vyjadril dosť jasne a zrozumiteľne. Ak nie, môžem svoju veľkorysú ponuku zopakovať.