Denník N

Ján P. (25) a jeho žena Zuzana (20), prišli do New Yorku 21. decembra 1927 a boli dočasne zadržaní

Imigrantská panoráma New Yorku. Foto - Library of Congress Prints and Photographs Division
Imigrantská panoráma New Yorku. Foto – Library of Congress Prints and Photographs Division

Prečítajte si ukážku z knihy Ostrov kľúč poľskej reportérky Małgorzaty Szejnert, ktorá zmapovala históriu najdôležitejšieho prisťahovaleckého centra v USA. Jej kniha prvýkrát vychádza v slovenskom preklade.

Ostrov Ellis pri New Yorku bol od konca 19. storočia až do 50. rokov minulého storočia hlavnou imigračnou stanicou v USA. Do Ameriky tadiaľ prúdili davy ľudí, ktorým doma chýbal chlieb, bezpečnosť či sloboda. Nemci, Škandinávci, Íri, Francúzi, Holanďania, Poliaci, Taliani, Gréci, Slováci, Česi, Rusi i Židia rôznej štátnej príslušnosti. Väčšina z nich tam strávila pár hodín. Tí, ktorí nemali toľko šťastia, tam prežili častokrát aj niekoľko mesiacov, dlhú karanténu a nekonečné vyšetrenia. Alebo sa hneď museli vydať na cestu naspäť.

Tam, kde sa končí kniha Americký cisár Martina Pollacka, začína sa Ostrov kľúč Małgorzaty Szejnert. Tieto knihy sú ako dve rôzne kapitoly toho istého príbehu. Príbehu o Európe, Amerike, o túžbe žiť dobrý a slušný život. Legenda poľskej reportáže Małgorzata Szejnert sa však nezaujíma len o osudy imigrantov. Zaoberala sa aj príbehmi zamestnancov imigračnej stanice, lekárov, sestier, opatrovateliek či komisárov. Výsledkom je kniha, ktorá práve vychádza v slovenskom preklade Karola Chmela vo vydavateľstve Absynt. S jeho súhlasom uverejňujeme ukážku.

Pozorná Ludmila

Ludmila Foxlee, ktorá prichádza pracovať na ostrov ako tridsaťpäťročná, sa nebojí vší a vôbec – nebojí sa ničoho. Za slobodna sa volala Kuchařová, jej otec je Čech, matka Rakúšanka. Priplávala s rodinou na Ellis Island v roku 1894, keď mala deväť rokov. Poznala útrapy cesty treťou triedou cez Európu, biedu steerage. Vydala sa za Johna, imigranta z Anglicka, ktorý sa zaujímal o umenie, ale bol aj praktický a mal rád vidiecky život; v roku 1917 kúpil farmu v Montvale v štáte New Jersey. Ludmila rada spievala po česky aj po anglicky, vie ešte po nemecky, dorozumie sa po rusky, poľsky, srbsky, chorvátsky. Poznatky o steerage (pozn. medzipalubie na lodi, ktorým cestovala najnižšia trieda) osvieži v roku 1919. Prekonáva oceán na ceste do Československa. Už dva roky je pracovníčkou Young Women’s Christian Association (Kresťanské združenie ženskej mládeže), YWCA, v Amerike. Jej sociálny zápal si všimla Edith Terry Bremerová, riaditeľka a zakladateľka Imigračného úradu YWCA: budú spolupracovať a zostanú už navždy priateľkami.

Ludmila pláva do Európy v kajute francúzskej dopravnej lode, ale schádza aj na steerage pozrieť sa, čo sa po toľkých rokoch zmenilo. Údajne čoraz viacej zaoceánskych lodí nahrádza steerage slušnými kajutami s hygienickým zariadením; vynútil si to civilizačný pokrok. Ale steerage francúzskej dopravnej lode sa veľmi nelíši od toho, na akom do Štátov priplávala Ludmila s rodičmi. Stará pasažierka jej ukazuje svoju kóju, oddelenú od ostatných len závesom; jej skromná batožina sa kĺže po podlahe.

Na francúzskej lodi sa vybralo do Európy veľa imigrantov už ako-tak usadených v Amerike. Rozhodli sa navštíviť svoje staré domoviny, ktoré sa po vojne stali novými štátmi – ako Poľsko, Československo či Maďarsko –, a zistiť, čo tá zmena znamená pre nich a ich rodiny. Práca Američanky Ludmily v novovzniknutej Československej republike sa spája tiež s týmito zmenami a má slúžiť obidvom štátom – tomu, ktorý emigrantov posiela, aj tomu, ktorý ich prijíma; no v novej situácii sa môže ukázať, že ­

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie