A vy ste boli kde, keď NATO bombardovalo Srbsko?
Sú to otázky pre otázky, odpovedať nemá zmysel, lebo o odpovede nie je záujem.
Toto sa pýtajú dookola: kde si bol, keď NATO bombardovalo Belehrad? Tu je odpoveď: na bilingválnej sekcii gymnázia na ulici Dominika Tatarku v Poprade, ktorá sídlila na Levočskej ulici a minulý týždeň oslávila tridsať rokov existencie. Kde inde som asi tak mal byť?
Aj toto sa pýtajú a rád sa to napríklad pýta aj Eduard Chmelár, pozdravujeme: kde ste boli, mudrlanti, keď Američania zaútočili na Irak?
Nuž, toto si pamätám celkom presne, lebo som v ten večer prišiel do krčmy v Smokovci, v ktorej sme boli tak často, že sme ju volali obývačka, a nudili sme sa tam tak veľmi, že sme ju vlastne neznášali.
No a keďže som teda v ten večer prišiel do krčmy, tak v prípade potreby mám aj svedkov, ktorí potvrdia, že som s útokom na Irak nesúhlasil, tvrdeniam o zbraniach hromadného ničenia som neveril, bol som rozčúlený a tak celkovo proti.
Ak by to nestačilo, tak o niekoľko dní neskôr sme usporiadali aj pochod proti vojne v Iraku. Bolo nás na ňom asi päť, možno sedem, a viedol od autobusovej stanice v Smokovci k električkovej stanici v Smokovci, čo je pri troche optimizmu pokojne aj tristo metrov. Po skončení pochodu sme boli proti aj v tej krčme, čo sme tak neznášali.
Toto viem uviesť na svoju obhajobu a myslím si, že na dospievajúceho človeka žijúceho v malej obci a nespokojného so svetovým geopolitickým vývojom je to slušné. Kde inde som mal byť? Čo iné som mal robiť? Vlastne je to o dosť viac, ako spravila väčšina tých, ktorí sa pýtajú, kde kto bol.