Milanová a Remišová sa sporia pre nový mediálny zákon a o to, čo robiť s nelegálnym obsahom na Facebooku

Koalícia dokáže niektoré zákony, ktoré sú pre politických lídrov dôležité, schvaľovať za pár dní, a to aj bez odbornej diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní. Iné zákony sa na mesiace zaseknú v parlamente napriek tomu, že sa Slovensko zaviazalo prijať ich už dávno. Teraz nám preto hrozí obrovská pokuta z Bruselu.

To je príbeh novej mediálnej legislatívy. Ministerstvo kultúry ju predstavilo začiatkom októbra minulého roka. O mesiac ju schválila vláda a 24. novembra úspešne prešla prvým čítaním v parlamente.

Návrh zákona o mediálnych službách následne úspešne prešiel parlamentnými výbormi a očakávalo sa, že bude schválený na prvej tohtoročnej schôdzi parlamentu, ktorá sa konala vo februári.

To sa však nestalo. Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) prekvapila, keď 8. februára bez uvedenia dôvodu požiadala o presunutie návrhu zákona na marcovú schôdzu. Ani tam sa veci neposunuli vpred a poslanci si návrh zákona preniesli na aktuálnu schôdzu parlamentu. Začali o ňom rokovať až tento týždeň v utorok, hlasovať majú v stredu o 11.00 h.

Stalo sa tak až po tom, čo Európska komisia minulý týždeň zažalovala Slovensko a požiadala Súdny dvor EÚ o vymeranie pokuty. Zákon, ktorý sa zasekol v parlamente, mal totiž do našej legislatívy zaviesť nové pravidlá audiovizuálneho vysielania.

Ak by teraz parlament návrh zákona rýchlo schválil, mali by sme ešte šancu žalobu zastaviť.

Stále však nie je istá podpora všetkých koaličných partnerov, napríklad hnutia Sme rodina. Situáciu komplikuje aj ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej (Za ľudí), ktoré prekvapilo a žiada zákon upraviť.

Obrovská pokuta

„O výške pokuty je teraz naozaj predčasné špekulovať,“ uviedla Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Ako to dopadne v tomto prípade, to teraz nevieme predvídať.“

Konkrétnejšie informácie poskytlo ministerstvo kultúry. Podľa neho môže Európska komisia navrhnúť Slovensku paušálnu pokutu vo výške od zhruba 722-tisíc eur. K tomu treba pripočítať penále, ktoré sa môžu pohybovať vo výške od 900 eur do takmer 52-tisíc eur denne. „Samotné penále sa tak môžu vyšplhať až na 19 miliónov eur ročne,“ informoval rezort kultúry.

Ministerstvo tvrdí, že si svoju úlohu splnilo, pretože reformu mediálnych zákonov predstavilo už minulý rok. No už vtedy bolo neskoro, pretože členské štáty mali smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorú Európsky parlament schválil v roku 2018, implementovať do svojich zákonov do septembra 2020.

Vzhľadom na pandémiu koronavírusu, ktorá v Európe vypukla v roku 2020, dal Brusel vládam viac času. Slovensko si vyrokovalo odklad, no politici nedodržali ani nové termíny.

Ministerka kultúry Milanová vraví, že predchádzajúca vláda Smeru neurobila nič pre včasnú implementáciu európskej smernice. Po voľbách a zmene vlády tak museli začať od začiatku.

Ministerka a ani jej hnutie OĽaNO zároveň neodpovedali na otázky, prečo sa návrh zákona presúval zo schôdze na schôdzu a stále nebol prijatý. Podľa neoficiálnych informácií boli dôvodom aj spory v koalícii, pripomienky k zákonu malo napríklad hnutie Sme rodina.

Regulácia videoplatforiem, väčšia ochrana maloletých

Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša návrh zákona o mediálnych službách, je regulácia platforiem na zdieľanie videí, teda služieb ako YouTube, ktoré majú sídlo na Slovensku. Platformy by mali po novom chrániť maloletých, a to najmä z hľadiska podnecovania nenávisti, násilia alebo terorizmu. Ak prevádzkovateľ platformy neodstráni škodlivý obsah alebo nezamedzí jeho ďalšiemu šíreniu, môže dostať pokutu od 2 500 eur do 100-tisíc eur.

Štát chce zároveň vytvoriť novú komisiu na ochranu maloletých, ktorá bude okrem iného dozerať na to, či je audiovizuálny obsah správne označený. Dnes vidia ľudia vo vysielaní televízií piktogramy, ktoré informujú, pre akú vekovú skupinu je program vhodný – dvanástka, pätnástka, osemnástka a podobne. Po novom by mali pribudnúť aj piktogramy, ktoré budú informovať o tom, či sa v programe nachádza závislosť, násilie, sex alebo vulgárny jazyk.

Nový zákon by mal takisto zvýšiť transparentnosť financovania médií a sprehľadniť ich majetkové a personálne vzťahy. Médiá preto budú musieť zverejňovať zoznam investorov alebo darcov a budú sa musieť zapísať do registra partnerov verejného sektora, a to bez ohľadu na to, či obchodujú so štátom alebo nie.

Zákon chce aj zmeniť kompetencie a fungovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu, tá by sa mala po novom volať Rada pre mediálne služby.

Spor pre nelegálny obsah na platformách

Prijatie zákona o mediálnych službách teraz komplikuje aj postoj ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Tomu sa nepáči, že nový zákon sa má týkať aj šírenia nelegálneho obsahu na platformách na zdieľanie obsahu, teda aj na službách, ako je Facebook či Instagram.

Na internete sa šíri množstvo nelegálneho obsahu, no sociálne siete s ním nebojujú v dostatočnej miere. Po novom by im mohla Rada pre mediálne služby nariadiť, aby takýto obsah odstránili a zamedzili jeho ďalšiemu šíreniu. Týkať sa to má napríklad detskej pornografie, extrémistických materiálov, podnecovania terorizmu, popierania a schvaľovania holokaustu či trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

Ministerstvu investícií a informatizácie sa nepáči, že takýto návrh zákona ide nad rámec európskych smerníc. „Tak ako je dnes úprava platforiem na šírenie obsahu a konania o odstránení nelegálneho obsahu navrhnutá, ide nad rámec smerníc,“ argumentuje ministerstvo.

Upozorňuje, že v rámci EÚ sa už podarilo dosiahnuť dohodu o novom nariadení, tzv. akte o digitálnych službách (Digital Services Act – DSA), ktoré má regulovať digitálne platformy.

„DSA bude predstavovať úplnú harmonizáciu, čo znamená, že členské štáty nebudú môcť prijať a ani ponechať v účinnosti reguláciu nad rámec toho, čo DSA umožňuje,“ vraví rezort informatizácie. „Keďže mediálny zákon a aj pozmeňujúci návrh k nemu idú nad rozsah týchto smerníc, dostane sa zákon do nesúladu s DSA a bude nevyhnutné ho meniť.“

Slovenský regulačný úrad s takýmto výkladom nesúhlasí. „Tento typ konania mohlo mať Slovensko upravený už veľmi dlho, keďže to umožňuje už smernica o elektronickom obchode z roku 2001. DSA je novelizáciou tejto smernice a už teraz je s absolútnou istotou možné povedať, že existencia takéhoto konania v slovenskom právnom poriadku bude v súlade s DSA. Je možné, že niektoré jeho aspekty si budú vyžadovať menšie zmeny legislatívno-technického charakteru, ale to by bola jednoducho a rýchlo riešiteľná situácia,“ vraví Ľuboš Kukliš, riaditeľ kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu.

„Naopak, nezavedenie tohto konania do slovenského právneho poriadku v rámci návrhu zákona o mediálnych službách zbytočne oddiali riešenie naozaj alarmujúcej situácie v slovenskom právnom prostredí o veľa mesiacov, ak nie rokov,“ dodal Kukliš.

„Mediálny zákon môže vstúpiť do platnosti vo veľmi krátkom čase a nový regulátor môže okamžite spustiť mechanizmy, ktoré začnú problém riešiť. Ak bude Slovensko čakať na ďalší zákon, ktorý bude musieť prejsť celým – často pomerne dlhým – legislatívnym procesom, problém nelegálneho online obsahu môže nabrať úplne nové rozmery. Nepochybne bude mať veľmi negatívny dosah na práva jednotlivcov a zrejme aj na spoločnosť ako takú, keďže vďaka viacerým výskumom vieme, že online šírený obsah má veľký podiel aj na polarizácii spoločnosti všeobecne,“ povedal tiež Kukliš.

Ministerstvo investícií a informatizácie zdôrazňuje, že prijatie mediálneho zákona neblokuje. Zároveň nedávno oznámilo, že chce problém riešiť po svojom a chystá vlastný návrh zákona o opatreniach proti šíreniu nedovoleného obsahu.

„Ministerstvo kultúry naďalej trvá na tom, že na sociálne siete nepatrí teroristický obsah, fašizmus ani detská pornografia,“ reagovala hovorkyňa rezortu kultúry. „Je teraz na rozhodovaní poslankýň a poslancov a na koaličných partneroch, kedy sa reforma schváli.“