Trest pre Kováčika usvedčuje z klamstva aj Fica

Dušan Kováčik v roku 2004 predstavoval pri nástupe do funkcie prvého špeciálneho prokurátora nádej, že na Slovensku konečne prestanú byť nedotknuteľní páchatelia trestných činov s politickým pozadím alebo skorumpovaní predstavitelia štátu.

Po osemnástich rokoch Kováčik túto nádej naplnil, hoci úplne inak, ako si všetci vrátane neho predstavovali. On sám sa stal doteraz najmocnejším právoplatne odsúdeným predstaviteľom krajiny v dejinách samostatného demokratického Slovenska. Pre prijímanie úplatku od mafie.

Bez ohľadu na právnické diskusie, či je zníženie trestu na osem rokov namiesto štrnástich primerané, ide o historický okamih. Hoci sa Kováčik dostal k moci počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, pán 0 : 61 (nula podaných obžalôb v dozorovaných prípadoch) sa z neho stal za pôsobenia vlád Roberta Fica.

Nie je náhoda, že práve predseda Smeru padlého špeciálneho prokurátora obhajoval, robil z neho obeť politických procesov a ukazoval sa na pojednávaní s ním. A že na nahrávke z poľovníckej chaty hovoril: „Ja, ja, ja totiž Dušana Kováčika považujem za hrozne prelomový prípad.“ Tak teraz sa to zlomilo.

Kováčikovo odsúdenie je totiž ďalšou a zatiaľ najvážnejšou ranou jeho verzii príbehu o tom, že polícia nespravodlivo prenasleduje nevinných na základe vymyslených svedectiev kajúcnikov. Zas a znova sa v rôznych kauzách a na rôznych úrovniach právoplatne preukazuje, že klame, aby zachránil seba a svojich ľudí, ktorí pravdepodobne svojím mlčaním držia mimo paragrafov Trestného zákona jeho samého.

Na to, aby sa priznali alebo boli usvedčené desiatky páchateľov a všetko nezávisle od seba potvrdili polícia, prokuratúra a súdy, by sme museli byť svedkami mimoriadneho sprisahania, ktoré pri pohľade na manažérske kvality súčasnej vládnej koalície jednoducho nie je v jej silách. Oni niečo také nedokážu ani len vymyslieť, nieto zariadiť.

Kováčik je zároveň stelesnením faktu, že v krajinách s krátkou demokratickou tradíciou sú aj tie najlepšie vymyslené a vybudované inštitúcie len také silné, akí silní a čestní sú ľudia na ich čele.

Dnes vieme, že špeciálna prokuratúra nikdy nemohla byť taká účinná, aká mala byť, lebo na jej čele stál skorumpovaný Kováčik. Riadna prokuratúra mala na svojom čele Dobroslava Trnku, polícia Tibora Gašpara a tak ďalej. Taký štát nemohol fungovať v prospech všetkých, preto taký štát vyhovoval Ficovi a jeho ľuďom. Dnes sa s nádejou dá opatrne vyhlásiť, že aspoň v tomto sme sa výrazne posunuli ďalej.