Medzinárodná vesmírna stanica ISS oslavuje 15 rokov, takto ju skladali
NASA vytvorila video, v ktorom zobrazuje 15 rokov výstavby Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Medzinárodná vesmírna stanica ISS je jedinou trvalo obývanou vesmírnou stanicou.
Nachádza sa na orbite vo výške 410 kilometrov nad povrchom Zeme (takzvanej nízkej obežnej dráhe). Zem obieha rýchlosťou 7,66 kilometra za sekundu, spraví to raz za 92 minút. V prepočte je to až 15,54-krát denne. Vďaka rozmerom ju môžeme pozorovať aj voľným okom.
Život na ISS – kávička, filmy, ale aj stres
Výstavba ISS sa začala v roku 1998. Prvá posádka na nej začala nepretržite žiť a pracovať 2. novembra 2000.
Na stavbe sa podieľalo sedem vesmírnych agentúr, stála viac ako 100 miliárd eur. NASA vytvorila video, ktoré zobrazuje 15 rokov procesu výstavby Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Infografika NASA ukazuje dôležité informácie a najvýznamnejšie momenty v histórii ISS:
Posádka sa na palube ISS mení v priemere každého pol roka. Funkčnosť ISS je plánovaná do roku 2024 s možnosťou predĺženia do roku 2028.
Druhého novembra 2000 vstúpili na palubu ISS William Shepherd, Sergej Krikalev a Jurij Gidzenko. Od tohto dňa sa na ISS vystriedalo spolu 45 posádok (viac ako 220 ľudí zo 17 krajín). Ľudia boli na jej palube nepretržite.
Momentálne meria ISS na šírku okolo 108 metrov, na dĺžku takmer 73 metrov. Ide o ekvivalent domu so šiestimi izbami. Celá stanica váži viac ako 421-tisíc kilogramov. Do dnešného dňa uskutočnili na ISS vyše 1760 výskumov, z nich vzniklo viac ako 1200 publikácií.
Čo také sa na ISS dá študovať? Škála možností je skutočne veľká, skúma sa astrobiológia, prírodné vedy, vývoj a vlastnosti materiálov, vesmírne počasie, astronómia, meteorológia, fyzika či vesmírna medicína (napríklad štúdium vplyvu mikrogravitácie na ľudské telo).
Z výskumu, ktorý je blízky bežným ľuďom, NASA spomína napríklad zlepšovanie kvality vzduchu halových priestorov, vývoj medicínskych zariadení, monitorovanie kvality vody na Zemi či pozorovanie prírodných katastrof. Skúmajú aj vývoj detekcie rakoviny prsníka, vakcín, vznik osteoporózy či zdokonalenie možností kryštalizácie bielkovín.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
