Jej myšlienky boli prevratné. Gwerková-Göllnerová pred osemdesiatimi rokmi radila ženám, ako byť demokratkami
Režisérka Anna Grusková päť rokov pátrala po stopách literárnej vedkyne, hungaristky, historičky a demokratky Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej. Jej životný príbeh a tvorbu predstavuje v divadelnej inscenácii, knihe aj vo filme, ktorý má v piatok premiéru.
Keby tá kniha vyšla o pár rokov skôr, všetko by možno bolo inak. „Myslím, že by to bol bestseller, kniha, ktorú by chcela mať každá pokroková žena vo svojej domácnosti,“ hovorí režisérka Anna Grusková.
Reč je o zborníku Žena novej doby. Jeho editorkami a autorkami boli Alžbeta Gwerková-Göllnerová spolu s Jarmilou Zikmundovou. Spájalo ich nielen hlboké priateľstvo, ale aj ideály Masarykovej republiky. Chceli naučiť ženy, ktoré vyrástli v monarchii, ale aj tie, ktoré sa narodili už v novom režime, ako byť demokratkami: „Ústava sama demokraciu nerobí, záleží na občanoch, aby ju čo najdôslednejšie a najdokonalejšie uviedli v život,“ písali v nej.
Rok 1938, keď sa ich kniha prvýkrát dostala na trh, bol však začiatkom konca demokratického Československa aj Európy, kde sa schyľovalo k vojne. A aj k ďalšej z tragédií, ktoré Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú postihli.
Prezidentka jej nedávno udelila štátne vyznamenanie in memoriam. Donedávna sme však o jej práci nevedeli takmer nič. Až kým sa na ulicu s jej menom v Banskej Štiavnici pred pár rokmi nenasťahovala filmová a divadelná režisérka Anna Grusková.
Hľadanie strateného príbehu
Bola to vraj úplná náhoda. „Prenajali sme si v Štiavnici byt a rovno oproti na stene bola tabuľka s názvom ulice: Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej,“ hovorí Anna Grusková.
Že sa tejto žene bude venovať celých päť rokov, jej nenapadlo. Viedla ju obyčajná zvedavosť. Kto bola táto žena, po ktorej v Štiavnici pomenovali ulicu?
