Veľmi rada by pracovala, ale nemá kam dať dieťa
Ani po troch mesiacoch vojny sa u nás neudialo nič, čo by situáciu s materskými školami niekam posunulo. A teraz si predstavte ženu v úplne cudzom prostredí, ktorá má manžela v domobrane a rodičov kdesi v bunkri tisíc kilometrov odtiaľ.
Autor je spisovateľ
Pri trhovisku na Miletičovej je malý stánok, v ktorom môžete ochutnať pravé ukrajinské varenyky a pelmene. Chodieval som tam ešte pred začiatkom vojny, aby som si pripomenul obľúbené chute, keďže som pre pandémiu dva roky nenavštívil Ľviv ani Zakarpatsko. Pripravujú ich tu síce ľudia z juhu, z okolia Enerhodaru v zaporižskej oblasti, ale oblížete sa rovnako. Od konca februára boli moje návštevy už častejšie a gesto podpory zúžilo rodinný víkendový jedálniček na minimum.
Neskôr sme u nás ubytovali matku s trojročným synom, ktorí pred vojnou utiekli z mestečka Huľajpole. Leží na frontovej línii takisto v zaporižskej oblasti a ruským delostrelectvom i letectvom bolo niekoľkokrát rozbombardované. Ak by pred útokmi neodišli a pri ostreľovaní krytov by si zachránili život, veľmi pravdepodobne by skončili odvlečení do filtračných táborov a malý Mark by sa nehral na tunajšom ihrisku, ale rovnako ako tisíce ukrajinských detí by bol teraz presídlený voľakam na ruský Ďaleký východ. Varenyky z Miletičky boli prvou vecou, ktorú sme im v Bratislave priniesli, aby sme im pripomenuli domov.
