Tak málo slov a tak veľa myšlienok

Pri poznávaní Janovicových textov mám vždy pocit nielen estetického čitateľského zážitku, ale aj akéhosi myšlienkového maškrtenia.
Autor je historik
V minulých dňoch sa dožil osemdesiatych piatych narodenín spisovateľ, básnik a aforista Tomáš Janovic. Nie som literárny kritik, a preto mi neprináleží hodnotiť jeho umeleckú tvorbu. Pred pár rokmi ju výstižne charakterizoval autorov blízky priateľ a neraz vari i inšpirátor jeho viacerých bonmotov Milan Lasica slovami, ktoré som uviedol v nadpise svojej úvahy.
Pri poznávaní Janovicových textov mám vždy pocit nielen estetického čitateľského zážitku, akéhosi myšlienkového maškrtenia, ale prijímam z nich aj veľa podnetov pre historika. Platí to najmä o jeho originálnych, múdrych, raz láskavých, no zväčša ironizujúcich či sebaironizujúcich interpretáciách našich národných a štátnych dejín. Tomáš totiž okrem slovenčiny študoval aj históriu, čo v téme jeho textov často rezonuje. Najmä v aforizmoch v zovšeobecňujúcej, prekvapivo vypointovanej skratke k problematike filozofie a zmyslu našich dejín, ktorých skúsenosti a odkaz presahuje do súčasnosti.