Naši fašisti, vaši fašisti
Čo znamená, keď je najsilnejší muž v štáte hrdý na hlasovanie s fašistami.
Je ozaj pôvabné sledovať, ako ani tí fašisti nie sú to, čo bývali, ako ani oni nedokážu byť jednotní. Háda sa to medzi sebou, klbčí, ruve. Nadáva si to do liberálov a všakovakých iných odporných entít.
Treba uznať, že za tých šesť rokov, odkedy sa v marci 2016 dostala do parlamentu ĽSNS, sme sa výrazne posunuli – dozadu. Potom, keď sa ako bunky rozmnožili delením, utíchli debaty, či majú byť rozpustení. Už to málokoho vzrušuje. Sú akceptovaní asi ako otravné kliešte v jarnej prírode.
Nejde však, žiaľ, o sezónny úkaz. Tieto „kliešte“ sa v organizme uhniezdili nadlho.
Igor Matovič posunul v parlamente teatrálne s rukou na srdci hranice možného. Poslancom „pravej ĽSNS“ sa poďakoval za podporu svojho balíčka a vzápätí označil odídencov z Republiky (Kotleba píše Repliky) za „naozajstných fašistov“. A to už sú akí, vaša ctihodnosť?
