Svetový newsfilter: Ukrajina má za sebou zlý týždeň, Rusi sa poučili z chýb

Dobrý deň,

mnohí ľudia na Západe majú počas vojny na Ukrajine tendenciu zvýrazňovať úspechy Ukrajincov a, naopak, menej si všímať, keď sa darí Rusom. Aj tento týždeň sa mihlo niekoľko správ, ktoré naznačujú skôr ruské problémy.

Napríklad ruský parlament schválil zákon, ktorým zvýšil vek, do akého sa môžu ruskí občania hlásiť do armády, zo 40 na 50 rokov. To naznačuje, že Rusom dochádzajú vojaci, ktorých môžu poslať na front. Ukrajinci zároveň údajne zostrelili zatiaľ najvyššie postaveného pilota a ich tajná služba tvrdí, že Rusko už minulo 60 percent svojich vysoko presných zbraní.

Európa: Rusi sa poučili z chýb zo začiatku vojny

Odhliadnuc od spomenutých správ však Ukrajina prežila asi najhorší týždeň na fronte od začiatku vojny. Rusi v Donbase pomaly postupujú a ukrajinským jednotkám hrozí obkľúčenie pri meste Sjevjerodoneck, pri ktorom môžu stratiť štyri až šesť brigád, teda tisíce skúsených vojakov.

Ruská snaha o obkľúčenie Sjevjerodonecka z 25. mája. Zdroj – ISW

Čo sa deje: Hlavný útok Ruska v Donbase sa momentálne zameriava na pred vojnou stotisícové mesto Sjevjerodoneck a s ním spojené mesto Lysyčansk. Rusi ich podľa Ukrajincov bombardujú 24 hodín denne a zároveň sa ich snažia odrezať. Sjevjerodoneck je natoľko zničený, že Ukrajinci ho už začínajú prirovnávať k Mariupolu.

V meste stále zostáva do 15-tisíc obyvateľov, ktorí sa skrývajú v krytoch a nechcú odísť, aj keby mohli. Každý deň pri bombardovaní niekto zahynie, v Lysyčansku už pochovali 150 ľudí do masových hrobov.

Ruské vojská sa dostali na okraj mesta a podľa Ukrajincov ho už ostreľujú aj mínometmi, ktoré majú kratší dostrel. Sjevjerodoneck a ukrajinské jednotky v ňom spája so zvyškom ukrajinského územia cesta na Bachmut. Rusi ju chcú zablokovať, čím by mohli zastaviť zásobovanie. Ukrajinci tvrdia, že sa im to ešte nepodarilo, aj keď cesta je do istej miery poškodená.

Poučení Rusi: Podľa odborníkov to však ukazuje, že Rusi sa poučili z chýb zo začiatku vojny. Nesnažia sa už obkľúčiť veľké časti Ukrajiny, ale skôr po malých kúskoch ukrajovať z jej územia pomalým postupom spojeným s ťažkým bombardovaním, čím mestá ako teraz Sjevjerodoneck takmer celé zničia.

Ako napísal český analytik Jan Ludvík, logistika im už funguje a pochopili, že prelom vyžaduje kombináciu viacerých zložiek a koncentráciu najlepších síl na jednom mieste.

Rusi na front poslali nové sily a majú prevahu nielen v počte vojakov, ale aj v zbraniach. Ťažké zbrane zo Západu chodia na Ukrajinu zatiaľ len pomaly.

Pesimistický Arestovyč: Na prípadnú porážku pri Sjevjerodonecku pripravujú Ukrajincov aj ich predstavitelia. Pesimisticky sa vyjadril aj prezidentov poradca Olexij Arestovyč. Podľa neho sa najbližší mesiac a pol musí krajina pripravovať na straty a obkľúčenia a čaká ich „mesiac depresie a paniky“.

Aj prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril o „extrémne ťažkej“ situácii v Donbase. Ukrajinský parlament predĺžil všeobecnú mobilizáciu do konca leta, muži stále nemôžu opustiť krajinu, pretože v Donbase zomiera 50 až 100 vojakov denne.

Ak by aj Ukrajinci stratili Sjevjerodoneck, neznamená to prehranú vojnu. Rusi by tým obsadili celú Luhanskú oblasť, čo je jeden z ich cieľov po fiasku pri Kyjive, a pre Ukrajincov by to bola rana ich morálke.

Podľa expertov je však pre Ukrajinu dôležitejšie zachovať si schopnosť organizovane sa brániť dlhodobej ruskej ofenzíve aj za cenu menších územných strát. Časom by sa mohli viac prejaviť ruské problémy s nedostatkom vojakov, rovnako aj prísun západných zbraní Ukrajine vrátane tých z amerického programu Lend Lease.

Severná Amerika: Ďalšia streľba v základnej škole

Len zhruba týždeň po streľbe v Buffale, pri ktorej zomrelo desať ľudí, Spojenými štátmi americkými otriasol ďalší masaker. Po streľbách v štáte Texas sa vo Washingtone opäť hovorí o potrebe regulácie držby zbraní.

Čo sa stalo: 18-ročný Salvador Ramos s nepriestrelnou vestou a legálne kúpenou poloautomatickou puškou v utorok vnikol do základnej školy, kde sa zamkol do jednej z tried a začal strieľať po deťoch a učiteľoch. Dokopy zastrelil devätnásť žiakov a dvoch dospelých. Ešte predtým postrelil aj svoju dlhodobo chorú starú mamu.

Ramosa sa snažil zneškodniť ozbrojený školský policajt, ale napokon sa to podarilo až dvom privolaným policajtom. Výpovede okoloidúcich však naznačujú, že konali neskoro, a v súvislosti s prípadom zostáva aj viacero ďalších nezodpovedaných otázok.

Okrem iného nie je jasné, aký bol Ramosov motív. Podľa jeho bývalých spolužiakov išlo o tichého chlapca s čistým registrom trestov, ktorý sa neliečil na žiadnu duševnú chorobu.

Kríže s menami obetí v škole v meste Uvalde, kde 18-ročný útočník zastrelil devätnásť žiakov a dvoch dospelých. Foto – TASR/AP

Aký je kontext: V decembri to bude presne desať rokov od masovej streľby v základnej škole Sandy Hook, keď 20-ročný útočník zastrelil dvadsať detí. Vtedajší prezident Barack Obama tvrdil, že Spojené štáty musia zareagovať sprísnením svojich zbraňových zákonov.

Lenže napriek snahe jeho Demokratickej strany sa nezmenilo vôbec nič – s reguláciou zbraní totiž zásadne nesúhlasia republikáni. Odvolávajú sa na druhý dodatok americkej ústavy, ktorý chráni právo držať a nosiť zbrane.

Súčasný prezident Joe Biden vystúpil po tohtotýždňovej streľbe s podobne emotívnym prejavom ako Obama pred desiatimi rokmi. Pýtal sa v ňom, kedy, „preboha“, sa Spojené štáty postavia zbrojárskej lobby, a dodal, že je „čas konať“.

Čo z toho bude: Zdá sa však, že demokrati nebudú úspešní ani tentoraz. Republikánske elity o zmene legislatívy nehovoria a niektorí dokonca navrhujú, aby zbrane nosili učitelia v školách.

Počet zbraní v Spojených štátoch sa len za posledné roky zvýšil z 300 na 400 miliónov. V niektorých amerických štátoch vrátane Texasu na ich získanie netreba bezpečnostnú previerku ani výcvik.

Viacerí to pripisujú lobingu Národnej zbrojárskej asociácie (NRA), na ktorej konferenciách často vystupujú republikánski politici. Tá najbližšia sa má uskutočniť aj napriek streľbe už tento víkend a vystúpi na nej okrem iných aj bývalý prezident Donald Trump.

Viac sa o streľbe dočítate v článku Jany Ciglerovej.

Austrália a Ázia: Najmenší kontinent má ľavicového premiéra

V Austrálii sa po takmer desiatich rokoch končí vláda pravice. Sobotňajšie voľby, ktoré naznačili úpadok tradičných strán, vyhrali opoziční labouristi a ich líder Anthony Albanese sa stal novým premiérom.

O koho ide: Austrálčanov v posledných rokoch výrazne frustrovala politika konzervatívnej vlády stelesnená v jej predsedovi Scottovi Morrisonovi. Ten navyše čelil viacerým škandálom a médiá ho opakovane prichytili pri klamstvách.

Oproti Morrisonovi stál 59-ročný Albanese, ktorý sa dlhodobo prezentuje ako sympatický chlapík so záľubou v rugby a rockovej hudbe. Na autenticite lídra labouristov mu pridáva jeho osobný príbeh – vyrastal v chudobných pomeroch iba s mamou v sociálnom bývaní od štátu.

Albanese v posledných rokoch reprezentoval ľavicové krídlo svojej strany, ale prvé dni po voľbách naznačujú, že bude otvorený stredovým politikám. Pred spočítaním posledných hlasov mu do parlamentnej väčšiny chýba jedno kreslo – ak ho nezíska, vytvorí menšinovú vládu a bude sa spoliehať na podporu nezávislých.

Nový austrálsky premiér Anthony Albanese. Foto – TASR/AP

Čo rozhodlo: Hlavnou témou kampane bolo životné prostredie, čo do veľkej miery súvisí s masívnymi lesnými požiarmi spred dvoch rokov. Bývalá austrálska vláda čelila kritike za to, že pri riešení klimatickej zmeny nebola dostatočne rázna.

Labouristi v kampani sľubovali, že budú ambicióznejší, lenže ani oni nedokázali uspokojiť veľkú časť voličov. Aj preto sa darilo zeleným, ktorí v dolnej komore získali hneď tri kreslá.

Nespokojnosť s environmentálnou politikou Morrisona najlepšie vidno na úspechu nezávislých, ktorí budú mať v parlamente až desiatich zástupcov. Ide najmä o bývalých pravicových kandidátov, ktorí však bývalej vláde vyčítali nezáujem o klímu.

Čo bude ďalej: V zahraničnej politike od Albaneseho vlády nemožno čakať zásadné zvraty. Prioritou bude naďalej spolupráca v iniciatíve Quad, ktorú spolu s Austráliou tvoria Spojené štáty americké, Japonsko a India.

Niektorí však dúfajú, že by Austrália aspoň čiastočne mohla normalizovať výrazne narušené vzťahy s Čínou. Peking s Canberrou nekomunikoval vyše dvoch rokov, začiatkom týždňa však Albanesemu zablahoželal k zvoleniu.

Latinská Amerika: Ďalší mexický štát legalizoval interrupcie

Zatiaľ čo v Spojených štátoch amerických sa v posledných týždňoch diskutuje o sprísnení potratovej politiky, o susednom Mexiku platí presný opak. Minulý týždeň v súvislosti s touto témou priniesol hneď dve dôležité správy.

Čo sa stalo: Štát Guerrero na juhozápade krajiny v utorok legalizoval interrupcie do dvanásteho týždňa tehotenstva. Zákon, ktorý podporovala najmä strana prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora, prešiel s výraznou podporou regionálnych poslancov. Hlasovalo zaň tridsať zákonodarcov, proti ich bolo trinásť.

Guerrero pritom patrí medzi najchudobnejšie mexické štáty. Je do veľkej miery konzervatívny a ženy sú v niektorých komunitách nútené vydať sa v mimoriadne skorom veku. V štáte je zároveň vysoká miera znásilnení a úmrtí pre neprofesionálne vykonané potraty, ktoré ženy podstupujú v tajnosti.

V tomto kontexte feministické organizácie uvítali štvrtkové rozhodnutie Mexického najvyššieho súdu o tom, že neplnoleté ženy v prípade znásilnenia môžu podstúpiť interrupciu aj bez súhlasu rodičov. Takisto nie je potrebné, aby žena v súvislosti so znásilnením podala trestné oznámenie.

Aký je kontext: Mexický najvyšší súd vlani rozhodol, že tresty za potrat sú neústavné. Neznamenalo to legalizáciu interrupcií vo všetkých štátoch, ale tento verdikt bol dôležitým precedensom smerom do budúcnosti.

V tejto chvíli sú potraty legálne v deviatich z 32 štátov, ale prípad Guerrera dokazuje, že ich počet neustále stúpa. Za príklad sa v tejto oblasti dáva Mexico City, kde sú interrupcie dovolené už vyše pätnásť rokov. Zároveň sú pomerne dobre dostupné.

V Latinskej Amerike sú interrupcie legálne v Uruguaji, na Kube, v Argentíne a Kolumbii, no štáty ako Nikaragua či Haiti ich naďalej zakazujú.

Čo s USA: Viacerí si pritom všímajú kontrast medzi Mexikom a Spojenými štátmi americkými. V nich začiatkom mája unikol dokument Najvyššieho súdu, ktorý predpovedá zrušenie prípadu Roe vs. Wade. Ten fakticky povoľuje interrupciu vo všetkých 50 amerických štátoch.

V Mexiku sa preto pripravujú na potratovú turistiku – je možné, že doň budú prichádzať ženy zo susediacich amerických štátov, v ktorých budú interrupcie zakázané. To isté platí aj pre Kanadu na severe.

Afrika: Zambia ruší trest smrti

Prezident Zambie pri príležitosti stredajšieho Dňa Afriky odprezentoval „veľké rozhodnutie“ svojej vlády. V oficiálnom vyhlásení uviedol, že je pripravená zrušiť trest smrti.

O čo ide: Ľudskoprávne organizácie si všimli, že počet popráv v bývalých britských kolóniách subsaharskej Afriky je v porovnaní s inými africkými krajinami vyšší. V Zambii, ktorú takisto kontrolovali Briti, sa neuskutočnila žiadna poprava od 90. rokov, no trest smrti je naďalej súčasťou jej právneho poriadku.

Súčasná vláda to chce zmeniť a v nasledujúcom období sa chce s touto témou obrátiť na parlament. Prezidentský úrad uvádza, že cieľom je „zachovanie života“ a „spravodlivosť pre všetkých“.

Na Deň Afriky bola zároveň udelená milosť vyše dvetisíc väzňom a ďalším zhruba 600 väzňom sa zmiernili tresty.

Aký je kontext: Toto vyhlásenie prichádza len deň po novej správe neziskovky Amnesty International, ktorá minulý rok zaznamenala celkovo 579 popráv v osemnástich krajinách. Najviac sa ich uskutočnilo v Číne, Iráne, Saudskej Arábii a Sýrii.

Hoci sa počet popráv medziročne zvýšil, z dlhodobého hľadiska je trend klesajúci. Dnes sa už trest smrti nevykonáva vo vyše dvoch tretinách krajín – vlani ho zakázala aj Sierra Leone či Kazachstan a podobné plány má Malajzia.

Aký je problém: Z hľadiska medzinárodného práva trest smrti nie je zakázaný, ale väčšina expertov ho považuje za neefektívny. Výskumy nepotvrdzujú, že by mal odstrašujúci či výchovný účinok. Navyše je mimoriadne drahý.

Ľudskoprávni aktivisti dodávajú, že popravy sú nemorálne, nezvratné a v nedemokratických režimoch ľahko zneužiteľné na odstránenie politických oponentov režimu.

Slovensko zrušilo trest smrti v roku 1990, čo bolo podmienkou, aby mohlo vstúpiť do Rady Európy.

Meno týždňa: Juana Alonzo Santizo

Juana Alonzo Santoza – občianka Guatemaly mayského pôvodu – chcela v roku 2014 emigrovať do Spojených štátov amerických. Zadržali ju však na hranici v Mexiku, kde ju obvinili z únosu a poslali do vyšetrovacej väzby. Tvrdí, že ju tam donútili podpísať priznanie, pretože neovláda španielčinu.

Vo väzbe bola až do začiatku tohto týždňa, keď súd rozhodol o jej okamžitom prepustení a návrate späť do Guatemaly. Médiá na letisku v jej rodnej krajine zachytili dojemné snímky, keď sa prvýkrát po ôsmich rokoch stretla s otcom a so strýkom.

Foto týždňa

Srí Lanka je prvou krajinou, pri ktorej sa hovorí, že vysoké globálne ceny palív a potravín prispeli k tamojším ekonomickým problémom a politickým nepokojom. To sú ešte mierne slová. V skutočnosti Srí Lanka minulý týždeň zbankrotovala a protesty sa výrazne zradikalizovali. Viac sa dočítate v článku Tomáša Vasilka.