Denník N

Zomrel hrdina Gablech. Vo vzduchu bojoval s Hitlerom, na zemi s komunistami

Imrich Gablech pri oslave stých narodenín. foto N - Tomáš Benedikovič
Imrich Gablech pri oslave stých narodenín. foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované 16. 12. 2016 – Úmrtie Imricha Gablecha (101) oznámil český minister obrany Martin Stropnický. Akých bolo jeho sto rokov?

Imrich Gablech bol jediným Slovákom, ktorý mal štyri najvyššie štátne vyznamenania.

Patril k prvej skupine letcov, ktorá uletela zo Slovenského štátu. Ako jedného z prvých Slovákov ho odvliekli do gulagu, odkiaľ sa zasa dostal do britského kráľovského letectva.

Z Čechov a Slovákov, ktorí pomáhali brániť Poľsko proti Hitlerovi v prvých dňoch vojny, bol už na svete posledný.

V novembri 2015 oslávil plukovník Imrich Gablech 100 rokov. Česká republika sa ho rozhodla k jeho storočnici povýšiť na generála, generálsku hodnosť mu slávnostne udelia symbolicky v Deň boja za slobodu a demokraciu – 17. novembra.

Video: Storočný muž, ktorý uletel Hitlerovi
autor: Martina Pažitková

Slovenské ministerstvo obrany Imrichovi Gablechovi vtedy gratulovalo cez telefón. Osobne prišla na oslavu tohto bojovníka proti fašizmu a komunizmu do nemocnice v Havlíčkovom Brode poľská veľvyslankyňa v Česku Grazyna Bernatowicz.

V máji tohto roku potom Gablecha navštívil slovenský prezident Andrej Kiska.

„Na svojom živote by som nič nemenil. A keby som sa znova narodil, robím všetko rovnako,“ hovoril s rozhodnosťou v hlase Imrich Gablech, keď rekapituloval prežité storočie.

foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Rád sa vracal do detstva

Jeho život lepšie ako čokoľvek iné charakterizuje tvrdohlavosť. Vôľa nepoddať sa osudu.

Pomohla mu počas vojny, v gulagu, za totality aj pred piatimi rokmi, keď sa so zlomenou nohou a zlými prognózami dostal do nemocnice.

Hoci sa narodil v roku 1915, počas prvej svetovej vojny, s obdivuhodnou presnosťou si doteraz pamätá nielen všetky dátumy, ale aj presný čas, kedy spolu s ďalšími letcami utiekli z územia Slovenska.

Do vysokého veku sledoval aj aktuálne dianie. „Aká je teraz u vás situácia?“ zvedavo sa pýtal historika z českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. „Čo sa deje v Bratislave?“ zisťoval od novinárky.

Jeho spojením so Slovenskom bol aj bratranec Marián Kolník, s ktorým si zvykli pravidelne písať listy. Ako hovoril, keď už neposlúchal zrak, v posledných rokoch sa v spomienkach vracal najradšej do svojich detských čias v Hrachovišti.

Imrich Gablech

  • Patril do prvej skupiny letcov, ktorá uletela z Piešťan, z územia niekdajšieho Slovenského štátu, aby bojovali proti Hitlerovi.
  • Je prvým známym Slovákom, ktorý sa v roku 1939 dostal do gulagu, z Poľska ho odvliekli vojská NKVD v roku 1939.
  • V roku 1941 sa dostal do Veľkej Británie.
  • Bol medzi 2000 Čechmi a Slovákmi, ktorí počas druhej svetovej vojny pôsobili v uniformách britského letectva.
  • Spolu s letcom Ivanom Schwarzom patrí k posledným dvom slovenským letcom v RAF.
  • Mal štyri najvyššie štátne vyznamenania: britské, poľské, české aj slovenské

Už vtedy sa po prvýkrát prejavila jeho tvrdohlavosť. Rodičia si želali, aby sa stal kňazom, no on radšej na nebi pozoroval lietadlá.

K letectvu sa prihlásil v roku 1936, keď si prečítal v novinách článok o nábore nových posíl, ktoré mali brániť krajinu pred nacistickým ohrozením.

„Letci sú slobodomyseľní ľudia. A my sme sa s takým diktátom nemohli zmieriť. Preto sme si povedali, že pri najbližšej možnej príležitosti uletíme,“ hovorí o tom, prečo krátko po rozbití Československa ušiel.

Hovorí, že vernosť prisahal Československu, vychovaný bol v štefánikovskom a masarykovskom duchu. Dnes je posledným z prvej skupiny letcov, ktorá odletela z územia niekdajšieho Slovenského štátu.

Zo 64. letky v Piešťanoch vtedy boli ôsmi – Imrich Gablech, Ľudovít Ivanič, Jozef Káňa, František Knotek, Ján Lazar, Karol Valach, Jozef Rehák a Jozef Hrala.

Gulag mu poškodil zrak

Len dva týždne po tom, ako vypukla druhá svetová vojna, však Imrich Gablech skončil ako väzeň v gulagu. Doniesol si odtiaľ problémy so zrakom, ktoré mal potom po celý život.

Lietadlo Letov Š - 328, na ktorom uleteli z Piešťan. Foto - archív Imricha Gablecha
Lietadlo Letov Š – 328, na ktorom uleteli z Piešťan. Foto – archív Imricha Gablecha

Túžili po Francúzsku, no palivo z Piešťan stačilo iba do poľského Deblinu. Tam väčšinu slovenských letcov prehovorili, aby zostali a vstúpili do ich služieb ako zmluvní piloti.

Tisov režim ich odsúdil v neprítomnosti na trest smrti, neskôr trest zmenil na dvadsať rokov ťažkého žalára.

foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď bojovali proti Hitlerovi na strane Poľska, zajali ich na východe krajiny Stalinove jednotky a odvliekli do trestaneckých táborov.

Prešiel ich sedem, stavali železnicu, ktorá sa tiahla k Severnému ľadovému moru.

Z podvýživy načas oslepol. Zrak sa mu vrátil vďaka pomoci spoluväzňa, ktorý mu zohnal rybí tuk.

Pre neľudské podmienky sa v gulagu zapojil do povstania väzňov. A k trestu päť rokov mu ďalších desať rokov pridali.

Lenže v roku 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz a z gulagu prepustili 200 letcov. Poslali ich loďou Queen Mary do Veľkej Británie.

„Predstavte si, aké to bolo veľké šťastie, bol som 199.,“ rád spomínal na cestu, ktorá mu mala vrátiť nádej, že sa stane znovu pilotom – a to priamo v britskom kráľovskom letectve.

Imrich Gablech v RAF. Foto - archív
Imrich Gablech v RAF. Foto – archív

V Anglicku sa však ozvali staré zdravotné problémy z gulagu a niekoľkokrát stratil zrak. „Cítil som sa ako nepotrebná vec odložená do depozitu,“ spomínal vo svojej životopisnej knihe na momenty, keď ho chceli zo služby vyradiť.

Jeho odhodlanie zostať pri britskom kráľovskom letectve si všimol jeho anglický veliteľ, a keď sa dozvedel o jeho strastiplnej ceste, zariadil mu miesto dispečera v RAF.
Tam zostal až do konca vojny.

Komunisti ho vyhodili z letectva

Po návrate domov a nástupe komunistického režimu Imricha Gablecha v roku 1949 zatvorili a vyšetrovali. „Keď mi hovorili, že som zradca, hovoril som im: Ja som na to hrdý, že som zradca, ale čo vy, čo ste vtedy robili vy?“

Komunisti ho vyhodili z letectva, štyrikrát z práce i z bytu, on si svojpomocne postavil domček nad Havlíčkovým Brodom, kde sa oženil a zostal žiť.

Dlhé roky robil za minimálnu mzdu robotníka a účtovníka. „Nezľakol som sa ich, komunistov,“ hovorí. Silná averzia k nim mu zostala dodnes.

Za jeho životný príbeh ho vyznamenali najvyššími štátnymi vyznamenaniami Briti, Poliaci, Česi a naposledy, vo svojich 98 rokoch, dostal vyznamenanie aj od Slovenska – prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi musel dať na to vtedy podnet až Slovenský letecký zväz.

O svojom živote napísal aj knihu Hallo, airfield control, go ahead.

Vyznamenávanie v RAF. Foto - archív Imricha Gablecha
Vyznamenávanie v RAF. Foto – archív Imricha Gablecha

Človek môže prekonať všetko

Nezľakol sa ani plynúceho času. Keď si v 95 rokoch zlomil nohu, málokto veril, že sa ešte z nemocnice dostane domov. No on si zaumienil, že sa znova vráti do svojho domčeka v Havlíčkovom Brode.

Býval v ňom sám, iba s kocúrom Kubom ďalšie štyri roky – až do svojich 99 rokov. Opäť vítal vo vlastnej domácnosti návštevy svojou špecialitou – sušenými jabĺčkami z vlastnej záhrady.

Sté narodeniny oslávil Imrich Gablech v nemocnici. Foto N - Tomáš Benedikovič
Sté narodeniny oslávil Imrich Gablech v nemocnici. foto N – Tomáš Benedikovič

„Človek môže prekonať všetko, ale musí sám chcieť, musí len chcieť,“ hovoril Gablech, keď sa počas osláv svojej storočnice obzeral za svojím životom.

Dokument Českej televízie Neznámi hrdinovia

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie