Denník N

Keď sme vykročili do modernej Európy. Klára Prešnajderová o odkaze Školy umeleckých remesiel

Historička dizajnu Klára Prešnajderová. Foto N - Vladimír Šimíček
Historička dizajnu Klára Prešnajderová. Foto N – Vladimír Šimíček

Je dôležité si pripomenúť, že snahy o Slovensko ako modernú krajinu tu boli už pred sto rokmi, hovorí zostavovateľka publikácie o historickej umeleckej priemyslovke v Bratislave.

Vydať vyše štyristostranovú výpravnú publikáciu o odbornej škole, ktorá existovala len čosi vyše desať rokov, môže pôsobiť zvláštne. Navyše, ak už jedna monografia o tejto inštitúcii existuje.

Škola umeleckých remesiel (ŠUR), ktorá pôsobila v Bratislave v rokoch 1928 až 1939, však nebola len obyčajnou umeleckou priemyslovkou. Bola súčasťou modernizačných procesov prvej Československej republiky, rezonoval v nej zápal novej doby, snaha o lepšie životné podmienky a progres.

Škola, ktorá reagovala na medzinárodné dianie, navyše položila základy modernej vizuálnej kultúry na Slovensku. „Ide o veľmi dôležitú kapitolu našich kultúrnych dejín, ktorá nás zaraďuje do modernej Európy,“ hovorí hlavná zostavovateľka publikácie Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928-1938 Klára Prešnajderová.

Publikácia Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928-1939 (Slovenské centrum dizajnu, Slovart, 2021). Foto – Adam Šakový

Mali by ste chuť chodiť na školu, akou bola Škola umeleckých remesiel v Bratislave?

Áno. Atmosféra na tejto škole bola natoľko tvorivá a slobodná, že ovplyvnila ľudí na celý život. Nestávali sa z nich len výtvarníci, ale často aj teoretici. Alebo to boli ľudia z úplne iných oblastí, ktorí chodili na niektoré z kurzov. Tá škola na jednej strane vychovávala budúcich dizajnérov, no zároveň bola aj kultúrnym centrom. A to pre každého, kto sa snažil nejako tvorivo uplatniť alebo ho zaujímalo výtvarné umenie. Ja sama som sa teraz začala venovať keramike a hoci to nebolo len v súvislosti s prácou na knihe, tak práve na základe tejto skúsenosti sa úplne inak pozerám na tento druh tvorby.

V roku 2013 vyšla prvá monografia o ŠUR od Ivy Mojžišovej a teraz obsiahla kniha, ktorá tému rozvinula. Prečo škola zažíva reflexiu až vyše sedemdesiat rokov po jej zániku?

Pretože to pred rokom 1989 nebolo žiaduce. Súviselo to s atmosférou školy a s tým, že bola výkladnou skriňou prvej Československej republiky. Škola bola výrazne medzinárodne orientovaná a stavala na moderne. Výskum sa začal v roku 1968, čiže vedomosť o jej výnimočnosti tu bola. Na začiatku stála Iva Mojžišová a medzinárodné Smolenické sympózium, na ktorom sa zúčastnili aj ľudia zo zahraničia. Mali sme možnosť ukázať, ako u nás vyzerajú moderné dejiny. Potom do toho vstúpila normalizácia. Môže sa to zdať zvláštne, keďže nemecký Bauhaus, ktorý ŠUR ovplyvnil, bol výrazne ľavicový a vo Východnom Nemecku si postupne získal prestíž. U nás to odmietnutie veľmi súviselo s prvou ČSR. Iva Mojžišová sa téme ďalej venovala, vytvárala si archív a na základe toho nakoniec vyšla jej monografia Škola moderného videnia.

Prečo ste sa rozhodli na ňu nadviazať ďalšou knihou?

Archív Ivy Mojžišovej sa krátko po jej smrti dostal do Slovenského centra dizajnu a otázka bola, ako s ním naložiť. Autorka vo svojej knihe sama vyzývala mladšiu generáciu, aby vo výskume pokračovala. Viacerí sme okolo toho archívu stáli – Adriena Pekárová, ktorá bola editorkou prvej monografie, Ľubo Longauer, ktorý sa roky venuje tejto téme – a riešili sme dilemu, či výskum považovať za uzavretý, alebo Mojžišovej knihu vnímať ako základ pre pokračovanie. Zhodli sme sa, že musíme pokračovať. Že sa ešte dá nájsť mnoho nových vecí a pozrieť sa na tému zo širšieho pohľadu. Tak by sme ju tiež dokázali zaradiť do celoeurópskeho výskumu.

Žiacka práca z grafického oddelenia – Inzerát na amerického výrobcu traktorov, okolo roku 1931. Foto – archív Ivy Mojžišovej – SMD
Martin Brezina: Kresba nábytkovej zostavy, 1931. Foto – Slovenské múzeum dizajnu – SCD

Z citátov zakladateľov školy cítiť nadšenie pre zmenu, nádych novej doby či nástup nového človeka. Do akej situácie ŠUR na konci dvadsiatych rokov vstupovala?

V porovnaní s Nemeckom, ale aj s Prahou či Brnom, vznikla škola s istým oneskorením. Bolo treba naskočiť na ducha doby – zanikla monarchia, bolo po prvej svetovej vojne. Už skôr sa rozbehla industrializácia a masová výroba, prišli zmeny vo výrobnom procese. Prinieslo to potrebu nového výtvarníka. S vojnou a revolúciou v Rusku sa zároveň objavuje vízia nového človeka. Prichádza nová doba, ktorá sa prejavuje na mnohých úrovniach a vyžaduje si celospoločenskú reformu.

Ľudia začínajú rozmýšľať inak, čo má vplyv na ich správanie a zvyky. Menia sa pracovné postupy a návyky, reformuje sa bývanie a obchod. Vznikajú veľké obchodné domy, na ne nadväzuje reklama. Prebieha spoločenská zmena, ktorú vnímali aj ľudia na ŠUR a podporovali ju. Jedna z hlavných myšlienok pri zakladaní školy bola výtvarná, keďže nová doba priniesla aj posuny v umení. No ústrednou bola predstava hospodárskeho rastu Slovenska.

S tým súvisí, že škola vznikla na podnet Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave.

Áno, táto inštitúcia získala po rozpade monarchie oveľa významnejšie postavenie. Bolo tu viacero prúdov, ktoré sa spojili. Na jednej strane to bola obchodná komora, v ktorej si uvedomovali, že ak má Slovensko dobehnúť Česko, musí sa niečo udiať s priemyslom a výrobou. Potom tu bolo školstvo s vedomím, že ak sa má zmeniť výroba, potrebujeme výtvarníkov. A bol tu riaditeľ ŠUR Josef Vydra, ktorý uvažoval nad tým, ako to na Slovensku zrealizovať. Spojenie týchto iniciatív vyústilo do plánu, že najlepšie by bolo mať strednú odbornú školu a nezakladať umeleckú akadémiu. Odborná škola mala byť inštitúciou, ktorá by vychovávala výtvarníkov, schopných reagovať na masovú výrobu. Pozdvihli by estetickú hodnotu výrobkov a Slovensko by sa dokázalo hospodársky posunúť.

A zároveň nechceli produkovať chudobných umelcov.

Heslo znelo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Rozhovory

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie