Kandidáti na šéfa RTVS sú známi: Rezník opäť kandiduje, súperí s Búzom, Machajom aj s kandidátom OĽaNO za poslanca

Kandidáti na post riaditeľa RTVS v piatok doručili svoje prihlášky parlamentnému mediálnemu výboru. Veľké prekvapenia sa nekonajú, kandiduje súčasný riaditeľ Jaroslav Rezník, jeho zrejme najvážnejší súper Tibor Búza či bývalý programový šéf rozhlasu Ľuboš Machaj.

Do voľby sa nakoniec neprihlásila bývalá riaditeľa Markízy Zuzana Ťapáková, ktorá pred piatimi rokmi medzi kandidátmi bola.

Nového šéfa telerozhlasu budú voliť poslanci Národnej rady zrejme koncom júna. Predtým uchádzači predstavia svoj projekt pred členmi mediálneho výboru a odbornou komisiou. Verejné vypočutie je naplánované na pondelok 13. júna.

Kto všetko kandiduje?

Jaroslav Rezník

Môže byť jedným z favoritov, ak by na svoju stranu dostal časť poslancov vládnej koalície. Riaditeľom RTVS je od roku 2017, keď ho zvolili hlasmi poslancov Smeru, SNS, Mosta-Híd a Kotlebovej ĽSNS.

Vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od roku 1993 pôsobil vo funkcii riaditeľa regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu v Košiciach. V roku 1997 ho parlament za vlády Vladimíra Mečiara zvolil vo veku 31 rokov za ústredného riaditeľa rozhlasu.

Vo funkcii sa udržal aj počas Dzurindových vlád až do roku 2005. V rokoch 2007 a 2014 ho zvolili za riaditeľa tlačovej agentúry TASR. Vo voľbe riaditeľa RTVS v roku 2017 porazil Václava Miku.

„Dlho som zvažoval, či mám opäť kandidovať na post generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska,“ povedal v stanovisku v piatok.

„Úprimne priznávam, nebolo to vôbec jednoduché rozhodnutie, ale nakoniec som sa rozhodol opäť vstúpiť do tohto boja. Som odhodlaný rozvíjať ciele, ktoré sa mi spoločne s mojimi kolegami podarilo v uplynulom období naplniť, a pokračovať v napĺňaní tých, ktoré ešte treba dosiahnuť.“

Tibor Búza

Patrí k vážnejším kandidátom na nového riaditeľa RTVS. Študoval slovenský jazyk a literatúru v kombinácii s dejepisom na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V rokoch 1996 až 1998 pracoval v Slovenskom rozhlase v Košiciach, najprv ako šéfredaktor spravodajstva a publicistiky, neskôr ako riaditeľ regionálneho štúdia.

V rokoch 1998 až 2000 pôsobil na poste šéfredaktora spravodajstva a aktuálnej publicistiky Slovenskej televízie v Bratislave, potom prešiel na päť rokov do funkcie výkonného riaditeľa Rádia Expres.

Následne bol až do roku 2012 riaditeľom centra spravodajstva a publicistiky Televízie Markíza. V rokoch 2012 až 2018 pracoval v RTVS na pozícii televízneho programového riaditeľa, odkiaľ odišiel krátko po nástupe Jaroslava Rezníka do čela RTVS.

Dnes sa venuje najmä produkcii, nakrúca aj pre RTVS, pripravuje napríklad dokumentárny seriál s názvom ŠtB: Prísne tajné.

Ľuboš Machaj

Kandidát, ktorý má dnes menšie šance na zvolenie, no niektorými poslancami by mohol byť vnímaný ako kompromisný. Študoval estetickú výchovu a slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V rozhlase pôsobil už v rokoch 1978 až 1990, v 90. rokoch sa stal spolumajiteľom súkromného Rádia Twist, kde pôsobil desať rokov. Neskôr pracoval ako dramaturg a šéfdramaturg televíznej Dvojky, v rokoch 2006 až 2013 bol programovým riaditeľom rozhlasu, keď túto inštitúciu viedla riaditeľka Miloslava Zemková.

S verejnoprávnymi médiami spolupracoval aj po tom, pred niekoľkými rokmi napríklad participoval na projekte Najväčší Slovák, ktorý RTVS vysielala od jesene 2018 do jari 2019.

Ivan Golian

Úvahy o jeho kandidatúre sa objavili pred niekoľkými týždňami, hovoril o nej aj s poslancami OĽaNO. Je skúseným manažérom, i keď nie zo sveta médií.

V rokoch 1982 – 1987 absolvoval štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, do roku 1995 pôsobil na Katedre aplikovanej informatiky a automatizácie STU v Bratislave ako odborný asistent. V roku 1997 prišiel do spoločnosti Globtel, ktorý sa neskôr premenoval na Orange, na pozíciu riaditeľa Úseku informačných systémov.

S krátkou prestávkou pôsobil na rôznych vysokých manažérskych postoch vrátane pozície zástupcu generálneho riaditeľa, v Orangei až do roku 2020. Je zástupcom predsedníčky Zboru poradcov predsedu vlády a poradca predsedu vlády pre digitalizáciu.

Peter Janků

Pesničkár, režisér a dramaturg, pôsobil v rozhlase aj vo viacerých televíziách. Absolvoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Kremnici, Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici aj VŠMU.

Pôsobil ako umelecký šéf výpravy a zástupca umeleckého šéfa v Štátnej opere v Banskej Bystrici, v rokoch 2003 až 2012 pracoval ako redaktor, režisér a dramaturg v redakciách publicistiky televízií TV Markíza, Slovenská televízia a TA3. Venoval sa investigatívnej žurnalistike v reláciách Reportéri či Čierny Peter.

Neskôr pôsobil ako šéfdramaturg a intendant v Rádiu Devín a v digitálnych rádiách Litera, Junior a Pyramída v RTVS. Je známym folkovým pesničkárom, v roku 2016 vystupoval napríklad aj na protestoch pred Bonaparte, ktoré organizovalo hnutie OĽaNO.

Peter Badač

Filmový producent. V rokoch 2004 až 2007 študoval na katedre produkcie a manažmentu na VŠMU v Bratislave, následne v rokoch 2007 až 2013 produkciu na FAMU v Prahe.

Od roku 2011 pôsobí vo vlastnej spoločnosti BFilm, ktorá vyprodukovala okrem iných aj filmy Pandy (2013) a Špina (2017). Animovaný film Šarkan, na ktorom sa producentsky podieľal, získal desiatky ocenení.

Vladimír Seman

Televízny producent, moderátor, režisér a publicista, redaktor náboženského televízneho vysielania. Moderoval napríklad relácie Sféry dôverné, v rokoch 2001 až 2003 aj hlavnú spravodajskú reláciu Slovenskej televízie.

Neskôr založil produkčnú spoločnosť, ktorá dodávala programy pre regionálne televízie aj náboženskú stanicu TV Lux. V posledných parlamentných voľbách kandidoval za OĽaNO z 98. miesta. „Chcem pomôcť pri budovaní modernej, konzervatívnej, kresťansky orientovanej strany,“ vysvetľoval tento krok na webe hnutia.