Denník N

Ukrajinská historička: Ukrajinci sú národ vojsko. Predurčila nás na to už naša geografia

Olesja Isajuk. Foto - archív O. I.
Olesja Isajuk. Foto – archív O. I.

Do tohto rozhovoru ma podnietil po prvé článok Spojená postimperiálna katarzia od ukrajinskej historičky Olesie Isaiuk a po druhé moji ukrajinskí spoluobčania, ktorí našli útočisko na Slovensku.

So začiatkom plnoformátovej ruskej vojny proti Ukrajine bolo veľa Ukrajincov nútených utiecť na západnú Ukrajinu alebo aj ďalej do Európy. Veľké množstvo z nich tvoria obyvatelia východnej a južnej Ukrajiny, ktorí často prichádzajú z depresívnych priemyselných miest a obcí. Mnohí si prinášajú aj špecifický spôsob správania a komunikácie. Podľa Olesie Isaiuk ide o dôsledok kolektívnej traumy spôsobenej sociálnym inžinierstvom sovietskej vlády.

V rozhovore hovorí o rozdieloch v rámci ukrajinskej spoločnosti, o tom, že vojna postihla rôzne regióny rôznou mierou a jej následky ovplyvňujú aj správanie ľudí – tých, ktorí odchádzajú z Ukrajiny, ale aj tých, ktorí zostávajú.

Hovorí sa, že mesiace totálnej ruskej invázie zjednotili Ukrajincov viac, ako sa to podarilo za 30 rokov nezávislosti Ukrajiny. Problémy však stále existujú. V jednom zo svojich posledných článkov píšete, že nejde len o to, že niektorí Ukrajinci hovoria po rusky, hlavným problémom sú odlišné vzorce správania ľudí z východnej, ale aj zo západnej časti Ukrajiny. Ako to myslíte?

Musím povedať, že ide skôr o moje osobné postrehy. Nie som povolaním sociologička ani človek, ktorý systematicky pracuje s utečencami z východnej Ukrajiny. Ale mám veľa známych z rôznych oblastí Ukrajiny – niektorí boli nútení odísť z Doneckej a Luhanskej oblasti v roku 2014 a problém v podstate nastal už vtedy. Lenže do 24. februára 2022 jeho negatívny vplyv zmenšovali dva faktory. Po prvé, vtedy ešte bolo málo tých, čo odišli, a tak sa mohli postupne a bez väčšej námahy adaptovať v novom prostredí. Samozrejme, nie bez nejakých drobných treníc, ale ľuďom sa v podstate darilo zvyknúť si na nové prostredie a prostrediu sa zase darilo zvyknúť si na nich. Všetko sa postupne utriaslo, takže napríklad v roku 2017 už žiadny problém ani nebolo cítiť.

ten druhý faktor?

Aby som to zhrnula, vtedy väčšinou odchádzali ľudia, ktorí mohli odísť. Teda obyvatelia väčších miest, ktorí mali peniaze na to, aby sa mohli presťahovať, a ktorí už aj predtým zvykli cestovať mimo svojho regiónu. Väčšina z nich mala dobré vzdelanie. Samozrejme, neznamená to, že takí boli všetci, ale o väčšine to platilo.

Ďalší dôležitý bod je ten, že medzi nimi bolo aj veľa proukrajinských aktivistov, ktorým ukrajinský jazyk pomohol začleniť sa do miestnej komunity na západe krajiny.

Teraz, po začiatku plnoformátovej vojny, však odchádzali doslova všetci. A medzi nimi je aj veľa ľudí, ktorí sú, takpovediac, špecifickí.

Ako to myslíte?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie