Vo vzdelávaní na dĺžke záleží
Autor je analytik INESS
Keď sa povie „inovatívne zlepšenie“, ľudia si hneď predstavia autá, ktoré netreba šoférovať; lieky, ktoré vyliečia neliečiteľnú chorobu; alebo zeleninu, ktorá chutí ako mäso. Dôležitou inováciou však môže byť aj relatívne nezaujímavá vec ako skrátenie času. Napríklad na prepravu z bodu A do bodu B, alebo na dopestovanie plodov z rastliny, alebo na nutný pobyt v nemocnici po zákroku.
Existuje však oblasť, kde podobné inovácie zamrzli alebo dokonca idú opačným smerom. Hovorím o vzdelávaní. Vo vzdelávaní sa neustále predlžuje počet rokov, ktoré deti strávia v škole. Pritom sa nezdá, že by úmerne s tým rástla kvalita a kvantita vzdelania, ktoré po úspešnom dokončení všetkých stupňov získajú.
Existuje mnoho indícií, že mladí ľudia trávia v školách viac času, než by bolo potrebné. Napríklad je podozrivé, že štúdium na drvivej väčšine vysokoškolských odborov trvá rovnako dlho (3 + 2 roky), nech už ide o také rozdielne profesie ako učiteľstvo, IT, molekulárna biológia, poľnohospodárstvo, manažment či žurnalistika. Špecifickým slovenským problémom je i podiel inžinierov a magistrov na počte absolventov, ktorý je najväčší vo svete. Slovenskí študenti trávia na vysokej škole viac rokov, než je bežné v zahraničí. Nehovoriac o tých absolventoch, pre ktorých bolo celé štúdium do značnej miery zbytočné, lebo sa zamestnali na pozíciách, ktoré nevyžadujú terciárne vzdelávanie.