Denník N

Vo vzdelávaní na dĺžke záleží

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je analytik INESS

Keď sa povie „inovatívne zlepšenie“, ľudia si hneď predstavia autá, ktoré netreba šoférovať; lieky, ktoré vyliečia neliečiteľnú chorobu; alebo zeleninu, ktorá chutí ako mäso. Dôležitou inováciou však môže byť aj relatívne nezaujímavá vec ako skrátenie času. Napríklad na prepravu z bodu A do bodu B, alebo na dopestovanie plodov z rastliny, alebo na nutný pobyt v nemocnici po zákroku.

Existuje však oblasť, kde podobné inovácie zamrzli alebo dokonca idú opačným smerom. Hovorím o vzdelávaní. Vo vzdelávaní sa neustále predlžuje počet rokov, ktoré deti strávia v škole. Pritom sa nezdá, že by úmerne s tým rástla kvalita a kvantita vzdelania, ktoré po úspešnom dokončení všetkých stupňov získajú.

Existuje mnoho indícií, že mladí ľudia trávia v školách viac času, než by bolo potrebné. Napríklad je podozrivé, že štúdium na drvivej väčšine vysokoškolských odborov trvá rovnako dlho (3 + 2 roky), nech už ide o také rozdielne profesie ako učiteľstvo, IT, molekulárna biológia, poľnohospodárstvo, manažment či žurnalistika. Špecifickým slovenským problémom je i podiel inžinierov a magistrov na počte absolventov, ktorý je najväčší vo svete. Slovenskí študenti trávia na vysokej škole viac rokov, než je bežné v zahraničí. Nehovoriac o tých absolventoch, pre ktorých bolo celé štúdium do značnej miery zbytočné, lebo sa zamestnali na pozíciách, ktoré nevyžadujú terciárne vzdelávanie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Školstvo

Komentáre

Teraz najčítanejšie