Monika Tódová
Igor Matovič v pondelok v rádiu Expres povedal: „Hnevám sa na zaujatosť médií, na sebastrednosť médií, na aroganciu šéfredaktorov, na aroganciu novinárov, ktorí si jednoducho povedia, že keď nie som LGBTI orientovaný, tak som absolútny nepriateľ, a v takomto prostredí tu v politike trinásť rokov bojujem proti zlodejom a novinárom.“ Hneváš sa aj ty na Igora Matoviča?
Kostolný: Hnev nie je asi tá správna emócia, ktorú by som cítil, je to skôr smútok. Ten citát je také zúfalstvo v mnohých rovinách. Je také zúfalé, že s takýmto človekom musíme fungovať. Tento týždeň ukázal, že má stále veľkú moc a dokáže ovplyvňovať verejnú diskusiu. Jeho výrok je zúfalo hlúpy – v tom, že rozpráva niečo o LGBTI. Kto sa ho na to pýtal, prečo to hovorí? Je to absolútne mimo všetkých normálnych a slušných rámcov diskusie. Či sú šéfredaktori arogantní, neviem, mne sa skôr zdá, že by mal Igor Matovič možno niekedy skúsiť mlčať. To by bolo asi najrozumnejšie.
Pokiaľ ide o boj s novinármi, musí sa toto naozaj stať každému politikovi?
Šimečka: Keď sa Matovič stal premiérom, my v redakcii sme vedeli, že sa to stane. Nemusí sa to stať každému politikovi. Sú politici, ktorí to zvládajú, ale Matovič medzi nich nepatrí. V tomto nastúpil tú istú cestu ako Fico a mnohí ďalší. Mám pocit, že premiér Heger to zvláda a neútočí na novinárov, ani prezidentka neútočí na novinárov. Nie je to niečo, čo sa musí stať každému, ale Matovičovi sa to muselo stať, lebo je taký.
Sú aj v iných krajinách bežné takéto homofóbne vyjadrenia politikov alebo sa to toleruje len u nás?
Šimečka: Bežné to nie je a v normálnej časti Európy by to bola pre každého politika cesta do pekla, na západe rozhodne. Ale dokonca aj v Česku by to bolo považované za neprípustné od demokratického politika. Potom máme Maďarsko a Orbána, ktorý konštantne hovorí, že západné médiá sú proti nemu, lebo ony sú LGBTI alebo za LGBTI. To isté hovorí Kaczyński v Poľsku a Putin v Rusku. Matovič sa zaraďuje medzi tento typ politikov, ktorí sú krajne konzervatívni až fašistickí. Matovičov smer, ktorým sa uberá, začína byť viditeľný.
Na koaličnej rade deň predtým povedal, že chce predložiť návrh, aby bolo televíziám možné diktovať hostí do relácie, a odôvodňuje to takto: „Niekto sa rozhodol, že vyrobí z Pellegriniho budúceho premiéra. Strana, ktorá má 8 percent poslancov, má extrémne výrazný podiel v kľúčových diskusiách. Potom sa môžeme čudovať prieskumom, keď majú extrémne nadhodnotený čas v televíziách.“ Ovplyvňuje účasť politika v diskusii to, či sa potom stane premiérom, alebo je dôležitejšie to, čo hovorí?
Kostolný: Podľa mňa je to dôkaz toho, že Igor Matovič nerozumie tomu, ako fungujú médiá, a myslím si, že nerozumie ani tomu, ako funguje politika. Nevravím, že diskusie v televíziách nie sú dôležité, ale sleduje ich relatívne malý okruh ľudí. Igor Matovič je toho najlepším príkladom. Mohol byť premiérom aj napriek tomu, čo rozprával v diskusiách a či do nich za tých trinásť rokov, čo je v politike, chodil alebo nechodil. Aj keby bol najlepší diskutér na svete, vďaka tomu sa nestane najúspešnejším a najpopulárnejším politikom. Problém je v inom.
Ten nápad je až tak trápne hlúpy, že sa ním neoplatí ani zaoberať, lebo nie je šanca, že by niečo také mohlo byť presadené. Problém je v tom, keď toto je nápad, o ktorom si Igor Matovič myslí, že stojí za to, aby o ňom verejne rozprával. A ak by ho nebodaj pretlačil nasilu, tak ako posledné týždne nasilu pretláča svoje iné nápady, tak je desivé, kam to bude pokračovať.
Obmedziť účasť v diskusiách, to je naozaj smiešne a bude to málo aj pre Igora Matoviča, ak by sa mu to podarilo. Nakoniec bude chcieť aj diktovať, ako máme písať a rozmýšľať, akým spôsobom sa môže diskutovať, kto môže chodiť do diskusie a čo tam môže hovoriť. Toto je nebezpečné a neviem, či si on vôbec uvedomuje, že toto je odkaz, ktorý tým dáva.
Vieš si vôbec takú reguláciu predstaviť? Lebo televízni moderátori by už dnes mohli hovoriť o tom, aké veľmi ťažké je každý týždeň dostať politikov do diskusie – vrátane Igora Matoviča s niektorými konkrétnymi politikmi.
Kostolný: Neviem si to predstaviť. Ako to má vôbec fungovať? Budú mať dopredu napísanú tabuľku, že tento víkend je to táto a táto strana? Kto by to potom pozeral, keby to bolo nadiktované? To po prvé, a po druhé, to sa nedá zrealizovať, presne pre politikov, ktorí tam nechcú chodiť, ale aj preto, že nemôžeme, preboha, obmedziť diskusiu iba na strany, ktoré prešli voľbami a dostali sa do parlamentu.
Verejná diskusia sa týka všetkých občanov tejto krajiny a politici sú tam iba ako zástupcovia. To, že v daných voľbách dopadol výsledok nejako, ale potom sa v priebehu štyroch rokov mení, to predsa musí verejná diskusia reflektovať.
Diskusia zároveň predsa často odráža, čo sa ten týždeň stalo. Čo na to ministerka Milanová? Toto by malo spadať pod jej agendu. Nič?
Kostolný: Nechcem jej krivdiť a možno som prehliadol nejakú reakciu, ale ak aj bola, nebolo ju počuť.
Rozhodli sa médiá vyrobiť z Pellegriniho premiéra?
Šimečka: Mám pocit, že tento týždeň sme o Pellegrinim nenapísali ani jednu vetu. Treba si uvedomiť jednu vec. Čím menej je v médiách, tým je populárnejší. On zjavne nič nerobí. Je to jediný politik, ktorý sa skoro k ničomu nevyjadruje, a teda naňho ľudia nemusia mať vyhranený názor, preto je dnes najpopulárnejší politik. Je to jednoduchá rovnica, ktorá v jeho prípade vychádza. On nepotrebuje každý týždeň chodiť do televízie. Neviem o žiadnom médiu, ktoré by z neho vyrábalo premiéra, dokonca ani médiá, ktoré nemusím.
Kostolný: Je to úplne naopak. Môžem hovoriť za nás, za redakciu Denníka N. O Petrovi Pellegrinim sme za posledné roky napísali dôležité texty, ktoré hovorili o tom, že má problém so svojím majetkom, so svojou minulosťou v Smere. Je podozrivý aj z korupcie. To sú veci, ktoré nevyrábajú z Petra Pellegriniho hviezdu a hrdinu, naopak, verejnosť sa vďaka tomu dozvedela, že Pellegrini má nejaký problém a že sú témy, ktoré by mal vysvetľovať. On ich však vysvetľovať nechce. Odmieta dať rozhovor Denníku N celé roky.
Keby ho Matovič tým zákonom donútil prísť sem do podcastu…
Kostolný: Zatiaľ chceli obmedzovať iba televízie, čiže sem by ho nevedel prinútiť prísť. Keď Igor Matovič hovorí, že Peter Pellegrini rastie preto, že chodí príliš často do televíznych diskusií, tak je to priznanie Igora Matoviča, že je zúfalý a nerozumie tomu, čo sa deje. Peter Pellegrini nepotrebuje chodiť do televízií na to, aby odovzdával svoje posolstvá. Súhlasím s Milanom, že v skutočnosti má veľmi málo vlastných tém a posolstiev, on iba ukazuje jamky a usmieva sa. Jemu pomáha niečo úplne iné, nie médiá. Jemu pomáha práve Igor Matovič.
V piatok Peter Pellegrini na Instagrame informoval, že každý piatok si dá vyprážaný syr. „Je to moja tradícia, ktorú veľmi rád dodržiavam.“
Všetky Matovičove útoky spustila kritika toho, akým spôsobom presadil zvýšenie rodinných prídavkov aj daňového bonusu. Každého, kto to kritizoval, označil za nepriateľa rodiny. To už je skoro ako nepriateľ štátu, čo rád používal Fico. Si nepriateľ rodiny?
Šimečka: Neviem, čo by povedali moje deti. Zvrhlé na tomto celom je, že to Matovič urobil ako „priatelia rodiny“, vrátane fašistov, a „nepriatelia rodiny“, ktorými sú SaS a médiá. V tomto je Matovič úspešný, že dokáže ľudí „oblbnúť“. Nastaví falošný naratívny alebo základný model – kto nie je s ním, je proti rodine. Ja sa môžem nad tým rozhorčovať, že to je odporné, ale ten problém je v inom.
Keďže nie som ekonóm, v zásade to asi je katastrofa, ako hovoria ekonómovia. Pre mňa je však väčšou katastrofou to, že to presadil spolu s fašistami a ešte tým umocňuje celý tento spor. Fašisti sú teraz jeho kamaráti, lebo sú za rodinu. Toto je príprava do budúcnosti. Nehovorím o Matovičovi ako o stratégovi, pretože to mohla byť náhoda, že sa to stalo. V skutočnosti Matovič dnes dal najavo, že do budúcnosti môže pokojne ísť vládnuť s fašistami. Preňho to po tomto už nebude problém. Čo je ešte horšie, zdá sa, že ani pre jeho poslancov.
Návrh nakoniec SaS nevetovala, vetuje iba zvyšovanie daní. Nemali to vetovať? Alebo je to politicky ťažké, keď ide o rozdávanie peňazí ľuďom?
Kostolný: To, že sa SaS vôbec postavila proti tomu, je politicky veľmi náročné, lebo Igor Matovič to naozaj postavil tak, že buď ste so mnou, alebo ste proti rodinám. Toto je náročná pozícia. Plus SaS má veľký problém už preto, že má nálepku, že rozbila vládu Ivety Radičovej, a tomu sa chce vyhnúť za každú cenu a za každých okolností. Tieto dve veci ich nútili k tomu, že nakoniec neboli takí razantní, ako by boli za normálnych okolností, keby konali zo svojho presvedčenia.
Hlasovali proti tomu, ale nezablokovali to v koalícii. Či to mali vetovať? Obávam sa, že Igor Matovič nám všetkým ukázal, že jemu je jedno aj koaličná zmluva, a ide vlastnú šou. Neviem, čo by bol výsledok. Nebola to úloha pre SaS, ale pre premiéra Eduarda Hegera a ten asi chce byť tiež viac za rodinu ako naozajstný premiér.
Igor Matovič hovorí, že dal verejnú ponuku opozícii, že ktokoľvek to chce vysvetliť, tomu to vysvetlí, a preto s Beluským z ĽSNS sedel, lebo iba on sa ozval. Je to ospravedlniteľné?
Šimečka: To je normálna výhovorka. Tu sa zmenila jedna základná vec. Táto koalícia a Matovič osobne prijali fašistov medzi slušných ľudí. Predsa len bol v slovenskej politike istý úzus, ktorý mal svoju logiku, že s fašistami sa nehlasuje a nehovorí. Je to trochu podobné ako v Česku, kde mali podobný problém s komunistami, kým boli v parlamente. To, čo u nás reprezentujú fašisti, boli pre Čechov komunisti. Žiaden slušný politik si nikdy nedovolil s komunistami rozprávať alebo ich dokonca požiadať o hlas. Potom boli tí neslušní, ale to sa potom ukázalo.
Tí, ktorí sa s komunistami v Česku dali dokopy, od Václava Klausa, ktorý potreboval ich hlasy na zvolenie, cez Zemana až po Babiša, sa nakoniec vždy ukázali ako nebezpečenstvo pre demokraciu. Na Slovensku je to presne to isté. Existuje nejaký limit a morálna norma. Je úplne jedno, či o to požiadali, mal to odmietnuť. Ak sa Matovič spojil s fašistami, čo tento týždeň urobil, stáva sa fakticky hrozbou pre demokraciu. Vidím to takto jednoznačne. Skúsenosť z Česka, ale aj zo Slovenska je, že kto sa spojí s fašistami, je hrozbou pre demokraciu. Matovič to robí vedome a týmto sa podľa mňa v tomto týždni niečo zásadne zmenilo.
Robí to vedome? Musí vedieť, že pre Beluského je podstatné práve to, že s ním rokoval, a nič iné. Toto je to, čo chcel dosiahnuť, že nejaký Matovič s ním sedel.
Kostolný: Robí to vedome. Nemôže byť ani na sekundu pochybnosť, že by si neuvedomoval, čo tým urobil. Za tým sú dve dôležité veci. Po prvé, že keď Igor Matovič niečo chce, chce to za každú cenu a je mu jedno, ako to urobí. To, že sa musel spojiť s fašistami, si on sám pred sebou vie ospravedlniť. Taktiež je veľmi zaujímavé sledovať to, ako on sám rozpráva o tom, kto je fašista a kto nie.
Tento týždeň to v parlamente bol súboj o tom, kto je väčší fašista. Jedna strana hovorí druhej, že sú fašisti, a naopak. Všetky porovnania s Ruskom a Ukrajinou sú neprimerané v zmysle, o čo ide, ale toto nálepkovanie svojho ideového alebo naozajstného nepriateľa tým, že je fašista, je šialené. To sme nezažili. V celom povojnovom vývoji šlo o to, že tie termíny a slová mali nejaký význam, a teraz ho strácajú, lebo zrazu je fašistom každý, kto sa ti nepáči. Či je to pre zákony o rodine, alebo pre niečo iné, to je úplne jedno.
Šimečka: Fico povedal aj novinárom, že sú fašisti.
Kostolný: Áno, teraz môže byť fašista asi každý. Môžeš každého obviniť, že je fašista. Toto je dôležitý moment. Igor Matovič za tých trinásť rokov, čo je v politike, poprel sám seba stovky krát a v dôležitých veciach. V jednom momente si teatrálne nepodá ruku s Kotlebom v televíznom štúdiu, aby o pár chvíľ neskôr – lebo z hľadiska večnosti je to hrozne krátky čas – chodil za fašistami, bral ich za slušných ľudí a hovoril, že je hrdý na to, že sa s nimi dohodol na podpore zákona o pomoci rodinám. Myslím si, že Igor Matovič v princípe nie je schopný dodržať slovo v ničom.
Nemalo by rokovanie s fašistami byť dôvodom pre SaS, aby to zastavila?
Šimečka: Malo. Bežných ľudí môže zmiasť, že rokoval s nejakým Beluským, ale fakticky len preto, že Kotleba už nie je v parlamente, inak by rokoval s Kotlebom, treba to vidieť takto. Áno, malo by to tak byť. Myslím si dlhodobo, že každý politik, ktorý ustupuje – v tomto prípade to je aj SaS a premiér Heger – nepriateľom demokracie, ktorým je dnes aj Matovič, lebo rokuje s fašistami, v konečnom dôsledku prehrá. To je ten problém. Jeho to len posilňuje. Každá slabosť súperov ho posilňuje. Tak to cíti a aj to využíva. Je to stará pravda, ktorá platí vo vojne, vo všetkých rokovaniach: keď ustupujete, prehráte.
Ani rokovanie s fašistami premiérovi Hegerovi neprekážalo, alebo bol v Davose, a tak sa ho to netýkalo?
Kostolný: Premiér Heger bol posledný týždeň výrazne tichšie, ako mal byť. Je to prebudenie sa, lebo v posledných mesiacoch, keď sa riešila vojna na Ukrajine, premiér Heger robil na slovenské pomery a moderné dejiny naozaj ukážkovú politiku. Toto je návrat do reality.
Tu sa odohráva zásadná záležitosť z hľadiska verejných financií, bývalý minister financií je ticho a povie, že je rád, že to prijali. Tu Igor Matovič paktuje s fašistami a donúti celú koalíciu, aby si s nimi tiež zamazali ruky. Eduard Heger je ticho a na našu otázku odpovedal, že on by s nimi nerokoval, ale nejde ďalej a nepovie, že áno, je problém s tým, keď s nimi niekto rokuje.
Tá škála výhovoriek a argumentov, ktoré sa za ten týždeň objavili, je veľmi zaujímavá. Ako keby bolo dôležité, že nie hlasmi fašistov prešiel ten zákon, že oni sa len pridali, a čo my s tým máme. To predsa tak nie je. Igor Matovič s nimi rokoval, chváli sa tým, ďakoval im. Zdalo sa mi hrozné, keď po hlasovaní o vydaní Roberta Fica v parlamente Fico obišiel svojich kumpánov a boli to práve tí fašisti.
Ten istý Beluský.
Presne tak. Už vtedy sa mi zdalo, že sa láme pravidlo, že ideme cestou do záhuby. Vtedy sa mohol rozčuľovať aj Igor Matovič, no o tri týždne je hrdý na to, že títo ľudia s ním komunikujú a hlasujú. Jediné, čo sa dá na to povedať, je, že je to strašne smutné, a treba veriť, že väčšina ľudí to vidí a prejaví sa to aj vo voľbách.
Šimečka: Je to príprava na budúcu koalíciu.
Je príprava na budúcu koalíciu aj to, ako zvolili konzervatívca Jozefa Mikloška za detského ombudsmana? Lebo hlasovali zaňho poslanci z OĽaNO, ale aj Fico s Blahom. Kým za protikandidátku Janette Motlovú hlasovala SaS a Hlas.
Šimečka: Slovenský parlament, aspoň dúfam, nereprezentuje úplne jednoznačne celú spoločnosť. Neprekvapilo ma to. Konzervatívna časť parlamentu a ich väčšina je taká jednoznačná, že nie je prekvapivé, že ho zvolili. Problém je, že na týchto veciach sa zbližujú konzervatívne tábory, ktoré by inak stáli proti sebe. Fico je tiež konzervatívny vo svojej agende. Keby história nerozdelila Matoviča a Fica, keďže si Matovič urobil proti Ficovi a boji proti korupcii svoju kampaň, tak dnes by boli celkom dobrí spojenci.
Rozumeli by si.
Možnože si budú rozumieť. Vidím to tak a ukazuje to práve aj spolupráca s fašistami, že Matovič je schopný ísť s kýmkoľvek, neprekáža mu korupcia. Prekážala mu len preto, že si na tom kedysi postavil svoju kampaň. Keby mu prekážala, tak v koalícii nemá Kollára. Fico je jeho nepriateľ len historicky. To sa môže zmeniť.
Sú liberáli na Slovensku v menšine alebo iba volili Matoviča kvôli boju proti korupcii?
Kostolný: Volebný výsledok nie je úplne najlepšou správou o tom, kto je a kto nie je liberál. Naozajstní liberáli majú na Slovensku odjakživa problém. Nepamätám si, keď liberálna myšlienka bola dominantnou v tejto krajine. Ten tradicionalistický prístup v liberálnych stranách bol vždy zastúpený. Potom sú tu prieskumy o tom, ako rozmýšľajú ľudia, a z toho vyplýva, že krajina je rozdelená pol na pol, prozápadne, prodemokraticky. Vyzerá to tak, že polovica krajiny by sa hlásila k liberálnejšej demokracii, a potom sú čiastkové témy, kde sa to ešte viac delí. Cítim sa ako liberál a nikdy som si nemyslel, že by som bol dominantným prvkom scény.
Šimečka: Problém je, že keby si sa spýtala nemeckého, britského či španielskeho konzervatívca, tak na Slovensku bude stále prekliaty liberál. Sú oveľa liberálnejší ako naši liberáli. Konzervatívci tam už dávno odhlasovali homosexuálne manželstvá, je to skôr problém našej geografickej situácie, že sme na východe.
Kostolný: V niektorých otázkach je aj pápež liberálnejší ako naši liberáli alebo konzervatívci.
Najvyšší súd odsúdil špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Šestnásť rokov viedol inštitúciu, ktorá mala bojovať proti korupcii, odsúdený je právoplatne za korupciu. Robert Fico nám roky hovoril, aký je Dušan Kováčik nevinný, a teraz vyhlásil, že rozhodnutie súdu nerešpektuje. Je niečo, čo by mohlo Fica obnažiť v očiach jeho voličov, alebo aj tu budú ďalej veriť, že ide o politický proces?
Šimečka: Nie je nič, čo by mohlo presvedčiť Ficových voličov o tom, že Fico nemá pravdu. Tí, ktorí mu ostali, vyzerá to tak, že je to tých 14 percent, to je jadro, ktoré svoj názor nezmení.
Keď si Fico myslel, že ho na chate počúva len Bödör, Kaliňák, Gašpar či Para, označil tento prípad za prelomový a povedal: „Keby Dušan tento prípad uhral, tak nám to všetkým strašne pomôže.“ Dušan prípad neuhral. Čo to znamená?
Kostolný: Je to naozaj prelomový prípad. Odsúdili vysokopostaveného človeka, ktorý bol aktívny vo funkcii a zobrali ho priamo zo svojho úradu. Nedokážeme si to ani poriadne uvedomiť. Človek, ktorý bol poverený tým, že mal strážiť fungovanie štátu a mal trestať priestupky a zločiny, špeciálne korupciu a zneužívanie právomocí verejných činiteľov, tak tento človek sa na tom podieľal s podporou politickej reprezentácie vtedajšej krajiny. Nedalo sa to robiť bez krytia, pretože skôr či neskôr by sa na to muselo prísť. Znamená to, že štát naozaj fungoval zločinným spôsobom. Teraz to povedali aj súdy.
Robert Fico môže trikrát, päťkrát alebo aj stokrát hovoriť, že neuznáva rozsudok. Ale keď sa pozrieme na priebeh procesu, Dušan Kováčik dostal normálne riadny proces. Určite bol poriadnejší ako všetky, ktorých mal byť súčasťou Dušan Kováčik, ktorý ako špeciálny prokurátor zametal prípady a nepodával obžaloby, keď boli veci kúpené, predané. Prebehla odborná diskusia, prvostupňový súd nejako rozhodol, Najvyšší súd prišiel so svojou verziou. Aj to ma presviedča, že to nebolo určené či nadiktované.
Preto musíme odhaľovať ďalšie zločiny, ktoré sú na to naviazané. Všetky ostatné prípady by už mali byť definované práve týmto rozsudkom. Teraz už vieme, že súdy po dôkladnom, komplexnom preskúmaní celej zločineckej skupiny, ktorej súčasťou bol aj Dušan Kováčik, hovoria, že naozaj robil trestnú činnosť. Hovoria, že svedkovia sú dôveryhodní a musíme ich brať vážne. Dôkazy, ktoré nazbierali, sú relevantné, preto sa Robert Fico môže báť, lebo je už veľmi blízko toho, že to bude musieť vysvetľovať aj on.
Je blízko?
Šimečka: Rozhodne sa toho bojí.
Stále sa to zdá nereálne, že by Fico mohol ísť do väzenia, ale to sme si mysleli aj o Kováčikovi pred piatimi rokmi.
Šimečka: Veď práve.
Kostolný: Robert Kaliňák bol vo väzbe.
Šimečka: Pred dvomi rokmi by som neveril, že Kováčik bude právoplatne odsúdený ako jeden z toho vrcholu ľadovca. Aj preto je to prelomové. Len si predstavujem takú vec, že to je, ako keby po dvoch rokoch po roku 1989 odsúdili komunistických pohlavárov. Aj tam bola korupcia a zneužívanie právomocí. Ale ani jeden, nieže po dvoch rokoch, ale ani po tridsiatich. Predstavme si, aké by to bolo a ako by to tou spoločnosťou zamávalo, ako by sa demokracia inak budovala. Viem, že by to nebolo možné, pretože sudcovia boli komunisti, ale predstavme si to. Teraz sme v tejto situácii a aj to ukazuje, ako ďaleko sme sa po tridsiatich rokoch dostali. Po dvoch rokoch od pádu vlády a zločineckej skupiny, aj komunisti boli zločinecká organizácia, je už právoplatne odsúdený. Je to fantastický posun a toto si treba uvedomovať. Je to možno jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa odohrali v tejto krajine za posledných dvadsať rokov.
Kostolný: Tieto dva roky boli veľmi intenzívne a veľmi ťažké, cítim to aj sám na sebe. Tých prípadov je veľa, každá zúčastnená strana sa to snaží vysvetliť po svojom, zneistiť a rozbiť to. Ľudia sa v tom musia zákonite strácať. Kopí sa to, je veľmi komplikované sledovať to a byť stále v strehu. Ale nemali by sme sa s tým uspokojiť. To, že je Dušan Kováčik odsúdený, je zásadná vec a bude to mať zásadný vplyv na konkrétne prípady, ale mala by mať aj vplyv na to, akým spôsobom budeme rozmýšľať o prokuratúre a o súdoch. Akým spôsobom budeme rozmýšľať aj o fungovaní štátu, pretože je to pre nás správa, že my občania sme dopustili, že politici a potom prokurátori a sudcovia absolútne zneužili tento štát. Dlho sme to nevideli, a aj keď sme to videli, nevedeli sme s tým nič urobiť. Mali by sme vedieť, že sa to môže zopakovať.
Nie je dôležité, koľko rokov dostal, či osem alebo štrnásť. Dôležité je, že to je pomenované. Netúžim po tom, aby sa Dušan Kováčik škvaril dlho vo väzení. Dôležité je, že bol za to právoplatne odsúdený dôveryhodným spôsobom. Nepočul som žiadnu zásadnú výhradu voči rozhodnutiam súdov. Malo by nás to viesť k tomu, aby sme sa čo najviac obozretnejšie pozerali na to, ako funguje prokuratúra a štát. Mali by sme znovu prejsť všetky zložky prokuratúry a súdov, všetkých aktérov, ktorí boli toho súčasťou.
Vieme, že Dušan Kováčik dostal za úplatok jeden konkrétny trest, ale nevieme o ďalších sto prípadoch, v ktorých rozhodoval alebo nekonal, a preto by sme to mali preveriť. Dnes vieme, že ten zločinný vzorec použil, ale mali by sme sa pozrieť aj na ostatných, ktorí sa niekde krčia a nevieme o nich. Ak nepomenujeme zločinnú schému, ktorá je v celom systéme, tak sa nám to vráti.
Dušan Kováčik dozoroval aj prípad Gorila. Vyšetrovatelia o ňom hovorili, že prípad brzdí a postupuje tak, aby vyhovoval podozrivým a nie spravodlivosti. Jeden z týchto vyšetrovateľov, Marek Gajdoš, ktorý je už istý čas advokát, začal zastupovať Pentu, poisťovňu Dôvera vo veci, kde prebieha vyšetrovanie toho, ako Penta spojila dve poisťovne a vytiahla tak peniaze zo zdravotníctva. Gajdoš povedal pre Denník Sme: „Túto vec som v Gorile neriešil, nie je to neetické, považujem to za prejav profesionality a navyše som presvedčený, že môj klient zákon neporušil.“ Je to neetické?
Kostolný: V prvom rade je to smutné, lebo sa to opakuje. To isté hovoril Daniel Lipšic, keď zastupoval v nejakých veciach Pentu. Rovnako aj Peter Kubina, ktorý zastupuje pána Haščáka. Je to skôr správa o tom, že Penta si dokázala kúpiť takmer každého v tejto krajine. Nech si to riešia oni, či je to etické alebo nie.
Ale iba takmer.
Šimečka: Čo sa čudujeme, keď si Rusi dokážu kúpiť bývalého kancelára Gerharda Schrödera, ktorého zamestnali v Gazprome. Takýchto prípadov je v západnej Európe veľa. Bohužiaľ, tento problém je oveľa hlbší a doplácame na to znovu a znovu. Ľudia sa nechávajú kúpiť, strácajú česť. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov by bolo nie celkom prípustné. Dnes to vyzerá, ako keby to bolo v poriadku. Ale už aj Schröder odstúpil z tej dozornej rady. Na Slovensku nie je ten tlak vysoký, no mal by byť. Je to nie že neetické, je to „ostudné“, nemravné, je to hanba. Môže hovoriť, že je to profesionálne, koľko chce.
Čo pozitívne sa tento týždeň stalo? Bola som tri dni na pojednávaní v prípade Kuciaka a Zoltán Andruskó vypovedá stále rovnako, tak ako doteraz.
Kostolný: Nemám nič také, čo by som vnímal pozitívne. Nič som si nepripravil, mám len, že je vonku pekne.
Ale toto môže hovoriť len Milan.
Šimečka: A aj to poviem. Bol som si včera zaplávať v jazere, bolo to skvelé. Vyliezol som z vody a hovorím si: Tie najlepšie veci v živote sú zadarmo, to je úžasné.
Kostolný: To treba povedať Pente.
Ideš teraz nadlho preč na samotu, je to tak?
Šimečka: Odchádzam opäť na samotu, ale nejdem do maringotky, lebo môj priateľ, s ktorým som tam trávil celé letá, u ktorého som býval a s ktorým sme chodili na kone, tak nás rozdelila vojna na Ukrajine a ja to „nedám“. Je to pre mňa príliš osobné, aby som to dokázal prehltnúť. Idem sám do lesov peši po Slovensku, vandrovať, na čo sa teším. Zmena je život.
Ale ešte sa uvidíme aj v Brne, kde máme 6. júna debatu s českým Enkom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
