Vyhoďte Putina, nie Puškina
Nevedno, koľko ľudí skutočne podporuje Putina. Prisúdiť im, ako aj ľuďom, čo pred Putinom utiekli, kolektívnu vinu je nesprávne.
Autorka je korešpondentkou a moderátorkou nedávno zatvorenej nezávislej ruskej televíznej stanice Dožď
Odkedy Rusko napadlo Ukrajinu, stalo sa hlavné mesto Gruzínska jedným z najzaujímavejších miest na Zemi. Nahrnula sa totiž doň veľká časť ruskej kultúrnej a intelektuálnej elity – umelci, spisovatelia, novinári, herci, režiséri, filozofi i profesori. Vstúpite do kaviarne a nevyhnutne počujete ruštinu a spoznáte niekoho, koho poznáte. V útulnom, malebnom Tbilisi vidno všetko. Veje tu nespočetné množstvo ukrajinských vlajok s heslami, ktoré vyjadrujú podporu krajine. A potom sú tu odkazy načmárané na plotoch a stenách domov: Do r**i s Putinom; J***ť Rusko; Ruská vojnová loď, choď do r**i.
Tento posledný slogan – reakcia ukrajinskej pohraničnej stráže na Haďom ostrove v Čiernom mori na ruskú požiadavku na kapituláciu na úplnom začiatku vojny – sa rýchlo stal heslom odporu. Problém je v tom, že všetci Rusi sú teraz odsúdení ako priaznivci prezidenta Vladimira Putina, ako keby boli na tej vojnovej lodi oni.
Si Rus? Tak zbohom!
Do Tbilisi som priletela so svojimi deťmi a manželom (šéfredaktorom Dožďa, nedávno zatvoreného nezávislého ruského televízneho kanála) po tom, čo sa zavrelo posledné okno pre slobodu prejavu v Rusku. Dokonca aj potom, čo ruská vláda v auguste 2021 vyhlásila kanál za „zahraničného agenta“, môj manžel a ja sme ešte stále mohli pracovať, pretože Putin považoval za potrebné zachovať aspoň fasádu demokracie.
Invázia to však ukončila. Napriek prenasledovaniu opozície a novinárov, skorumpovaným súdom a autoritárstvu dávalo Rusko pred 24. februárom priestor mnohým liberálom, aby ako-tak dýchali a aby sa dokonca mohli aj ozvať. Teraz však môžu Rusi dostať až 15 rokov za to, že povedali pravdu o vojne. To bolo posledné varovanie.
Po našom presťahovaní, ktoré si dodnes netrúfam nazvať emigráciou, mi začalo dochádzať, že Putin zničil životy nielen miliónom Ukrajincov, ale aj vlastným občanom. Navyše sa mu podarilo niečo dovtedy nepredstaviteľné: civilizovaný svet so svojimi hodnotami humanizmu a rešpektu ku každému jednotlivcovi zareagoval na inváziu na Ukrajinu odsúdením všetkých Rusov. Všetci sme zodpovední za zločiny Putinovej vlády. Môžeme za to všetci.
V Tbilisi nastúpil kolega z Dožďa do taxíka a pozdravil vodiča po rusky. Nasledoval krátky rozhovor v angličtine:
– Rus?
– Áno.
– Zbohom.
