Denník N

Bieloruský denník: O čom sa dohovárajú Lukašenko a Putin? Prebehne v Bielorusku referendum o pripojení k Rusku?

Ruské lietadlá na cvičení v Bielorusku krátko pred začiatkom invázie. Foto - TASR/AP
Ruské lietadlá na cvičení v Bielorusku krátko pred začiatkom invázie. Foto – TASR/AP

Pokúsime sa zorientovať v posledných udalostiach.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Vojna Ruska proti Ukrajine rozpútaná Putinom s Lukašenkovou podporou trvá už viac ako tri mesiace. Zo strany oficiálneho Minska pravidelne zaznieva niekoľko kľúčových téz. Prvou je, že Bielorusko na nikoho nezaútočilo a vôbec ničím sa neprevinilo. Druhou, že Bielorusko podporuje Rusko, ktoré ho chráni pred Západom, USA a nacistami. Tretia téza tvrdí, že všetci okrem Ruska sa chystajú zaútočiť na Bielorusko. Každá z týchto téz obsahuje veľa lží – niektoré viac, niektoré menej.

Bieloruské jednotky sa do vojny ani nezapojili, hoci ukrajinská strana pred touto možnosťou viackrát varovala. Prípadná hrozba stále pretrváva, ale Lukašenko si zrejme uvedomuje, že sa to nebude páčiť ani jeho odporcom, ani jeho priaznivcom.

Zároveň bieloruský diktátor pravidelne jazdí na stretnutia s Vladimírom Putinom. Po ukradnutých prezidentských voľbách v roku 2020 je to jeho hlavný spojenec z najvyššej úrovne.

Súčasne sa Vladimir Makej a Alexander Lukašenko naučili nový žáner: list. Bieloruský minister zahraničných vecí zaslal listy svojim európskym kolegom a diktátor napísal hneď generálnemu tajomníkovi OSN.

Čo to všetko znamená? Rokujú Putin a Lukašenko? Chce sa Bielorusko odvrátiť od Kremľa smerom na Západ? Bieloruská armáda už určite nezaútočí na Ukrajinu? A nestane sa Bielorusko potichu súčasťou Ruska? Pokúsime sa dostať k podstate veci.

Stretnutia Lukašenka a Putina

Alexandr Lukašenko a Vladimir Putin sa pravidelne stretávali ešte pred začiatkom vojny. Po vypuknutí útoku nadobudli ich rozhovory osobitný význam: zakaždým všetci diskutujú o tom, či Putin prinúti Lukašenka zaviesť bieloruské vojská na Ukrajinu. Zatiaľ sa to však nestalo. Aj analytici sa zhodujú, že od začiatku vojny sa táto udalosť vzdialila.

Keď sa ruská armáda blížila ku Kyjivu, vstup bieloruských vojsk sa Lukašenkovi mohol zdať výhodný – veď podporiť silného spojenca vo víťaznej vojne by bolo naozaj „namieste“. V reálnych bojových operáciách bude bieloruská armáda sotva užitočná: je neskúsená, má staré zbrane a pochybnú motiváciu. Rozhodujúci nebude ani počet vojakov.

Pre Lukašenka by to zároveň bol nebezpečný kúsok: nechce stratiť svojich najlepších a najvernejších bojovníkov a rakvy s bieloruskými vojakmi by v spoločnosti mohli vyvolať nepredvídateľné reakcie.

Stretnutia oboch diktátorov sa teda zatiaľ končia diskusiami o náhrade dovozu a fantáziami o nacistoch na Ukrajine.

Nakoniec predsa len bieloruská armáda zaútočí na Ukrajinu?

Zopakujme kľúčovú myšlienku z predchádzajúceho bodu: s každým dňom vojny sa znižuje pravdepodobnosť, že sa to stane. Lenže čo ak príkaz vydá nie Lukašenko, ale niekto iný?

Špekuluje sa, že jednou z hlavných pre Moskvu sympatických osôb, ktoré by mohli nahradiť Alexandra Lukašenka, je Alexandr Voľfovič, generálny tajomník bezpečnostnej rady Bieloruska. Len nedávno sa aktivizoval na verejnom poli a vyhlásil, že na územie Bieloruska prenikli ukrajinskí diverzanti. Voľfovič ďalej poznamenal, že Ukrajina mobilizuje svoje sily na bieloruských hraniciach. Hovoril o takmer 20-tisíc ľuďoch v okolí Bieloruska.

Voľfovič upozornil aj na hrozbu zo strany krajín EÚ: Poľska, Lotyšska a Litvy. Podľa neho sa počet vojakov v týchto krajinách za posledné dva roky zdvojnásobil. V tom všetkom vidí generálny tajomník bezpečnostnej rady hrozbu pre Bielorusko.

Stane sa pôsobenie imaginárnych diverzantských skupín z Ukrajiny vhodnou zámienkou na to, aby sa bieloruskí vojaci zapojili do vojny? Alebo dôjde k provokáciám zo strany Bieloruska na hraniciach s Európskou úniou? A kto vlastne teraz ovláda bieloruské vojská: je to stále Lukašenko alebo predsa len Putin?

Bielorusko bude pričlenené k Rusku?

Ako prvá sa natíska odpoveď: samozrejme, že nie. V Bielorusku neexistuje žiadna väčšina, ktorá by túžila po pripojení krajiny k Rusku. To nechce ani Alexandr Lukašenko, napriek všetkým rečiam o „vlasti od Brestu po Vladivostok“. Zjavne nie je ochotný vymeniť svoje prezidentské kreslo, ktoré si drží z posledných síl, za kreslo ruského gubernátora Bieloruského federálneho okruhu.

Fámy o pohltení Bieloruska Ruskom v tej či inej forme sa pritom šíria už dlho, líšia sa len intenzitou. Nová fáza sa začala po tom, ako nezávislé ruské médium Meduza zverejnilo dôverné informácie zo zdrojov blízkych Putinovej vláde. Podľa zdrojov periodika na územiach samozvaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej oblasti a Južného Osetska Kremeľ plánuje usporiadať referendá o pripojení k Rusku. Tie isté zdroje uviedli, že podobné referendum sa môže konať aj v Bielorusku, ak sa Putinovi podarí „dotlačiť Lukašenka“.

Čo si o tom všetkom myslia Bielorusi?

Ešte začiatkom mája zverejnila agentúra Chatham House údaje z výskumu, z ktorého vyplýva, že len 6 % Bielorusov zastáva názor, že bieloruskí vojaci by sa mali zúčastniť vojny na strane Ruska. 53 % respondentov očakáva pre Bielorusko negatívne vojnové následky. Organizácia Mládežnícky blok zrealizovala prieskum verejnej mienky medzi bieloruskou mládežou. Podľa výsledkov online prieskumu má len 17 % mladých ľudí pozitívny vzťah k Rusku, zatiaľ čo 73 % má voči východnému susedovi negatívny postoj.

Po udalostiach v rokoch 2020 a 2022, keď Kremeľ najprv podporil Lukašenka v jeho represiách voči pokojným Bielorusom a potom začal vojnu proti Ukrajine, sa bieloruská spoločnosť určite nehodlá stať súčasťou Ruska. Dokonca aj pragmatickí zástancovia ruského sveta, ktorí v Bielorusku existujú, by sotva chceli žiť v krajine, ktorá je vo vojnovom stave, vystavená tvrdým sankciám a riskuje, že stratí všetok vplyv v regióne.

Čím ďalej, tým je Putinovi ťažšie predávať legendu o ruskej majestátnosti. Keď už aj verný spojenec Lukašenko čoraz viac flirtuje so Západom, je to celé zlé.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Alexandr Lukašenko

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie