Denník N

Manžel Katky Koščovej: Keď Katku ponižovali za výzor, veľmi ma to bolelo. A potom prišiel strach, že sa jej niečo stane

Michal Pivovar s deťmi. Foto - archív M. P.
Michal Pivovar s deťmi. Foto – archív M. P.

Keď o Katke médiá písali v súvislosti s hmotnosťou a obliekaním, ako manažér som sa to snažil nebrať osobne. Lenže to nejde, lebo stále som bol aj chlapom, ktorý veľmi ľúbi svoju ženu. Pre mňa je nádherná, krásna a múdra, takže keď niekto hulvátsky píše, že všetko je inak, mám chuť sa za ňu postaviť aj ako chlap, muž, tvrdí Michal Pivovar.

Čo ste robili pred tým, než ste začali manažovať Katku Koščovú, ktorú ste si neskôr vzali za manželku?

Pokúšal som sa študovať vysoké školy, vystriedal som tri rôzne prvé ročníky. Medzitým som hromadne retušoval fotografie. Môj strýko fotografoval deti v škôlkach, tak mi denne posielal množstvo záberov, ktoré bolo treba vylepšiť, prípadne k nim pridať gýčové pozadia.

Vyrábal som aj webstránky a robil drobný reklamný servis pre malé firmy. A potom som už na plný úväzok začal manažovať Katku. Neskôr som mal dva či tri pokusy manažovať aj iných umelcov, ale akosi som to nestíhal.

Odkedy sa poznáte s Katkou?

Od mojich jedenástich rokov. Zoznámili sme sa na skautingu. Najskôr sme boli výborní kamaráti. Keď v roku 2004 súťažila v Superstar, dokonca som jej poslal jednu esemesku. V poriadku, možno aj viac.

Potom sme sa dali dokopy, aby sme následne boli od seba a mali iné vzťahy, až sme sa po všetkom tom superstarovskom humbugu k sebe vrátili. A odvtedy ju aj manažujem. Presný rok si nepamätám, viem len dátum svadby. Tá bola v roku 2010, ale už tri roky predtým sme spolu bývali.

Od Katky ako víťazky komerčnej speváckej súťaže sa očakávalo, že bude robiť viac mainstreamovú muziku. Koniec koncov, na prvých dvoch albumoch ju do tej polohy aj natlačili. Bolo však zjavné, že tou cestou nechce ísť, že si vyberie menšinový žáner, a teda aj ťažšie predajný produkt. Netrápilo vás to ako manažéra?

Nemal som žiadnu pracovnú stratégiu. Kamarátsky sme sa rozprávali, čo robí. Pôvodne pre ňu koncertné turné zabezpečovala nejaká agentúra. Videl som, že štyria ľudia tam niečo dohodujú, ale zdalo sa mi, že všetko sa deje bez Katky.

Tak som sa tam nejako nanominoval. Zrazu som sponzorsky vybavoval ubytovanie, aby sa čo najviac ušetrilo, lebo peňazí veľa nebolo. Postupne som prebral ďalšie veci, stále bez stratégie, iba intuitívne.

Pýtal som sa Katky, prečo by z toho všetkého nemohlo byť niečo viac. Pripadala mi nevyrovnaná s tým, čo robí, lebo išlo o hudbu, ktorá jej nebola vlastná. O to menej tomu verila. Ja som jej nikdy nehovoril, akú hudbu má robiť, to bolo vždy na nej. Bolo mi však jasné, že jej hudobné cítenie a vnímanie sveta sa mi páči viac ako to, čo sa od nej čakalo.

Čiže jej tvorba sa vám autenticky páči.

Presne tak. Potešil som sa, keď sa pustila do vlastnej tvorby. Som ten posledný, kto by jej vravel, aby to robila inak. Nezasahujem do hudby ani do textov, nežiadam, aby sa nejako konkrétne správala, obliekala a tvorila rádiové hity dlhé najviac tri minúty.

Jednoducho sa mi jej piesne páčia. Prvé dva jej albumy ani nepovažujem za jej tvorbu. Sú tam pekné veci, ale nie sú jej. Jej skutočná tvorba sa začala až tretím albumom Nebotrasenie. A tej verím, preto do toho vrážam čas aj energiu.

Stratégiu stále nemám, rokmi sme si utriasli len isté zásady, ktorých sa držíme – napríklad že nikdy nejdeme vystupovať pre politickú stranu či pre jej kampaň. Áno, z vlastného presvedčenia sme ochotní podporiť aj politika či stranu, ale kúpiť si Katku len tak na šaškovanie v kampani nemožno.

Časom ste sa dostali do bodu, keď Katka mávala aj stovku koncertov ročne, len v decembri ich bývalo okolo 30. Na to, že ide o menšinový žáner, a na to, ako niektorí mainstreamoví umelci nariekajú, že niet kde koncertovať, je to slušné. Ako ste si tvorili klientelu?

S telefónom na uchu. Sadol som si k obrovskej databanke kontaktov, ktorú sme prácne vytvorili, a volal som. Hovoríme o roku 2008, keď ešte neboli kadejaké portály so zoznamami adries a čísel. V podstate to bola manuálna práca, ktorú som robil ja aj Katka.

Postupne som si v hlave zrovnával, čo je a čo nie je perspektívne, do toho som stále telefonoval, posielal e-maily s ponukami, niekam som zašiel osobne, pričom som sa snažil, aby ma len tak neodbili.

Všetkým som poctivo vravel, čo robíme, čo ponúkame, stále sa však objavovali aj ponuky od niekoho, kto si myslel, že Katka príde a odspieva prevzaté pesničky zo Superstar. Musel som vysvetľovať, že toto určite nie, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vzťahy

Kultúra, Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie