Miesto, kde sa končí stredná Európa. Polostrov Hel je jedným z najzaujímavejších kútov Poľska

Na jednej strane otvorené more, na druhej strane modrá morská zátoka s krásnym výhľadom. Uprostred – 35 kilometrov dlhá zalesnená kosa, miestami široká len 150 metrov.

Široké pláže s dokonale bielym pieskom, nádherné stredoveké pamiatky, v miestnej reštaurácii si môžete kúpiť vyprážanú rybu priamo od rybára.

Znie to ako opis dokonalej dovolenky niekde v obľúbených destináciách Stredozemného mora. Pravdepodobne Chorvátsko, Taliansko alebo nejaké iné miesto v oblasti.

V skutočnosti ide o susedné Poľsko, konkrétne Helský polostrov nachádzajúci sa na jeho severe, kam sa v lete dá dostať pohodlnou diaľnicou a vlakmi z Krakova, Katovíc či zo Zakopaného.

Helský polostrov sa nachádza neďaleko Trojmesta, za dobrého počasia ho vidieť z Gdyne, Sopotu a Gdanska. Na polostrove sú dva malé prístavy: Hel a Jastarnia, do ktorých sa v lete dostanete loďou z Gdyne.

Celoročne regionálne vlaky premávajú medzi Helom a Gdyňou každú hodinu, pričom počas letných prázdnin idú do Helu aj priame Intercity vlaky z Krakova a Katovíc vrátane nočných vlakov. S krátkym prestupom v Gdyni sa sem dá dostať aj z prihraničného Zakopaného.

Jedno z najzaujímavejších miest v Poľsku

Hovorí sa, že ak sa Poľsko začína v Tatrách, jeho druhý koniec je na Heli. Koniec polostrova Hel vám umožňuje cítiť sa ako na konci nielen Poľska, ale aj celej strednej Európy. Ďalej je tu už len more, Škandinávia a… Rusko, konkrétne Kaliningradská oblasť. K hranici s Ruskom na Vislinskej kose je to len 57 kilometrov a do Kaliningradu 105 kilometrov.

Švédska Karlskrona sa nachádza len 200 kilometrov od Helu, teda bližšie ako Varšava alebo Štetín.

Slováci poznajú najmä južnú časť Poľska, ktorá je úplne iná ako pobrežie Baltu ležiace na severe. Dĺžka poľského pobrežia je až 770 kilometrov a Helský polostrov je jedným z najvýnimočnejších miest na juhu Baltského mora.

Najzaujímavejšie miesta na kose sú tie, z ktorých možno na jednej strane pozorovať otvorené more a na druhej strane ležiaci Pucká zátoka, ktorá je súčasťou Gdanského zálivu. V najužších miestach je polostrov široký len 150 metrov, zmestí sa sem iba prímorská pláž, železničná trať a pri nej cesta, za ktorou sa už tesne nachádza záliv. Šírka polostrova je z väčšej časti 300 až 400 metrov a medzi plážou a koľajami a cestou sú aj piesočné duny a borovicový les.

Polostrov sa na viacerých miestach mierne rozširuje tam, kde sa nachádzajú obce Chałupy, Kuźnica a Jurata, ako aj centrálne položené mesto Jastarnia – stále je tu však miesto len na 3 či 4 rady ulíc. Najširšia časť polostrova je na jeho konci, kde sa nachádza mesto Hel, tu je polostrov široký 3 kilometre.

Ako život na Aljaške

Aké je žiť na takom úzkom kúsku zeme, na mieste obklopenom z troch strán morom? V lete je tu život úplne iný, sú tu davy turistov, horúci piesok a pomerne teplá voda v mori, kde sa dá kúpať.

Každodenný život mimo turistickej sezóny však jednoduchý nie je. Polostrov je dlhý 35 kilometrov, mesto Hel má 3 300 obyvateľov a Jastarnia 4 000. Obchody, bary, školy a zdravotné strediská sú tu otvorené celoročne, no obe mestá sú aj tak čiastočne odrezané od sveta.

V tomto smere je život v tunajších mestečkách tak trochu ako život na Aljaške alebo niekde mimo civilizácie v horskej osade vysoko v Tatrách. V jesenných a zimných mesiacoch tu vládne drsné podnebie – vietor, búrky od mora. V takýchto prírodných podmienkach vyrástla miestna kultúra, dosť odlišná od zvyšku krajiny. Nielen iná ako v Poľsku, ale dokonca aj v poľskom Pomoransku.

Kašubovia

Na Helskom polostrove žijú Kašubovia. Sú súčasťou poľského národa, ale hovoria iným jazykom. Poľský jazyk má veľa dialektov, ale stále sú to dialekty v rámci poľského jazyka (vrátane goralského).

Kašubčina je však úplne iný jazyk, používa iné diakritické znamienka ako poľština. Pre väčšinu Poliakov je kašubský jazyk menej zrozumiteľný ako slovenčina a ukrajinčina, problém s ním majú aj obyvatelia Gdanska a Gdyne.

Kašubský jazyk má dva varianty – inak sa hovorí na severe Kašubska pri mori a inak na juhu pri jazerách. Pobrežný variant sa bežne používa na polostrove Hel; v susednom Pucku a Władysławowe sú dvojité poľské a kašubské nápisy. Kašubčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov, no má veľa nemeckých, škandinávskych a baltských vplyvov.

Miestna kašubská kultúra úzko súvisí s morom a rybolovom. Rybolov bol vždy hlavným zamestnaním miestnych ľudí a zostáva ním do značnej miery dodnes.

Tu po prvej svetovej vojne vzniklo samostatné Poľsko

Je to paradox: Slezania už dlhé roky bojujú o štatút samostatného sliezskeho jazyka, no neúspešne. Varšava pritom tento štatút ľahko udelila kašubskému jazyku a sliezčina je oficiálne stále len dialektom poľštiny, hoci je tiež veľmi odlišná od spisovnej poľštiny a má veľa spoločného s nemčinou a češtinou.

Odkiaľ pochádza taký rozdiel? Mnoho Poliakov sa obáva, že Sliezsko sa môže pokúsiť získať autonómiu a potom sa pripojiť k Nemecku.

V prípade Kašubska je to presne naopak. V časoch pred prvou svetovou vojnou, keď všetky tieto oblasti patrili Nemecku, sa Kašubovia výrazne stotožnili s poľskou kultúrou, a keď v roku 1918 vzniklo samostatné Poľsko, tento proces výrazne podporovali. Napriek svojej jazykovej a kultúrnej odlišnosti je kašubský jazyk a kultúra neoddeliteľnou súčasťou poľskej identity, rovnako ako kultúra podtatranských goralov.

Medzi Kašubskom a goralmi je aj veľa sympatií. Populárny vtip hovorí, že „Kašubovia sú gorali, ktorí zmeškali loď z Gdyne do Ameriky“.

Dnes má Poľsko veľmi dlhý úsek pobrežia, no po prvej svetovej vojne to bol iba Helský polostrov, Gdyňa a okolie. Ďalej už bolo Nemecko a fakticky Nemecku patriace slobodné mesto Gdansk. Samotný Hel mal preto veľký vojenský význam ako pevnosť a vojnový prístav strážiaci prístup do Poľska z mora.

Bolo to jedno z miest, ktoré sa počas nemeckej agresie v septembri 1939 dlho bránilo. Dnes sú jednou z najväčších turistických atrakcií Helu vtedajšie bunkre ukryté v prímorskom lese. Armáda je však na Hele stále silne prítomná vrátane vojenského námorného prístavu. Niet sa čomu čudovať – toto je styčný bod medzi NATO a Ruskom.

Turistické atrakcie v okolí

Poľský názov Hel je veľmi podobný anglickému slovu hell, teda peklo. Je predmetom mnohých zaujímavých slovných hračiek. Keď v roku 2007 prišiel na oficiálnu návštevu Helu vtedajší americký prezident George Bush, jeho odporcovia ho vítali transparentom s nápisom „Welcome to Hel (l)“.

Dobrými špecialistami na marketing verejnej dopravy sú zamestnanci miestneho autobusového dopravcu PKS Gdynia. Všetky linky tohto dopravcu majú svoje trojmiestne číslovanie a autobusová linka do Helu má číslo 666, čo vzbudilo veľký záujem v Poľsku aj v zahraničí.

Samotný názov polostrova Hel pochádza od mestečka Hel ležiaceho na jeho konci, miest a obcí je však na polostrove viac. V strede sa nachádza mesto Jastarnia, okrem neho aj Jurata, Kuźnica a Chałupy.

Jurata je moderné rekreačné stredisko, nachádza sa tam letné prezidentské sídlo, kde radi oddychovali Aleksander Kwaśniewski a Andrzej Duda. Na druhej strane v Chałupoch je prvá nudistická pláž v Poľsku, ktorá sa v časoch Poľskej ľudovej republiky preslávila vďaka piesni Zbigniewa Wodeckého Chałupy Welcome to.

https://www.youtube.com/watch?v=gWMU0f4_6WE

Hlavnou atrakciou polostrova sú piesočnaté pláže orientované na otvorené more. Voda je tu od polovice júna do konca augusta pomerne teplá, v pohode sa dá okúpať. Na druhej strane, Pucká zátoka je najlepším miestom v Poľsku na windsurfing a kitesurfing.

Celý polostrov je ideálnym miestom na cyklistiku a prechádzky po pláži, dunách a pobrežnom lese. Na konci polostrova sú veľkým lákadlom už spomínané bunkre.

Tulenia rezervácia

Jedným z najzaujímavejších miest v meste Hel je tulenia rezervácia – rehabilitačné a liečebné centrum pre zranené tulene, ktoré tu nejaký čas žijú a potom ich vypustia do voľnej prírody. Na plážach v tejto časti pobrežia sa vyskytujú aj voľne žijúce tulene, väčšina z nich v rezervácii Mewia Łacha na ostrove Sobieszewo vo východnej časti Gdanska.

Poľsko má pri Baltskom mori aj ďalšie podobné miesto – je to Vislanská kosa, obklopená z jednej strany vodami Gdanského zálivu a z druhej strany Vislanskou lagúnou. Hranica s Ruskom sa nachádza práve tu na Vislanskej kose za mestečkom Krynica Morska. Zaujímavá je aj jediná púšť v okolí – obrovské duny Słowińského národného parku nachádzajúce sa medzi morom a Łebským jazerom, ako aj ostrovy Wolin a Uznam na poľsko-nemeckej hranici.

Hel je však jedinečný a pre relatívnu blízkosť Gdanska dobre prístupný aj pre Slovákov. Dá sa sem dostať diaľnicou, pomerne dobrými železničnými spojmi (aj keď bude potrebné prestupovať) a z Viedne do Gdanska letecky. Z gdanského letiska sa dostanete mestskou železnicou do stanice Gdynia Glówna a odtiaľ chodí vlak na Hel.

Welcome to Hel nemusí znamenať „vitajte v pekle“, v poľskom prípade je to skôr „vitajte na skvelých prázdninách pri mori“, čo pri momentálne nižších cenách v Poľsku a priaznivom výmennom kurze môže predstavovať aj cenovo dostupné prázdniny – najmä pre obyvateľov severu Slovenska.