Denník N

Cannes 2022: Filmová skaza víťazí, vojnová skaza desí

Hlavnú festivalovú cenu Zlatá palma získal Trojuholník smútku. Foto - festival v Cannes
Hlavnú festivalovú cenu Zlatá palma získal Trojuholník smútku. Foto – festival v Cannes

Tohtoročný festival v Cannes potvrdil, že súčasnosť dnes poskytuje väčšie príbehy než filmová fikcia.

Keď si v Cannes niekto ukazoval na čelo, bolo jasné, že hovorí o švédskom filme Trojuholník smútku (Triangle of Sadness). Najmä po projekcii filmu v polovici festivalu bolo možné vypočuť si v radoch do kina dialógy o tom, že trojuholník smútku je vráska medzi obočím, ktorá sa tvorí pokrčením tváre a ktorú je možné dočasne vyhladiť botoxom. Tak často sa o filme hovorilo, že po svojom uvedení rozdelil divákov na dva tábory – na tých, ktorí oceňovali satiru triednej spoločnosti, a na tých, ktorí kritizovali snobizmus a pretvárku.

V každom prípade tým film získal správny lesk milovaného a zároveň odmietaného filmu v Cannes, čo je prvý stupeň k možnosti dosiahnuť na najvyššie festivalové ocenenie. A tento rok to tak aj vyšlo. Zlatú palmu získal Trojuholník smútku Rubena Östlunda.

Tento švédsky režisér sa do histórie festivalu zapíše ako ten, ktorý už druhýkrát získal hlavnú cenu – prvýkrát sa mu to podarilo s filmom Štvorec v roku 2017 a za predchádzajúce dielo Vyššia moc dostal hlavnú cenu v sekcii Určitý pohľad (2014). Trojuholník smútku dotvára pomyselnú trilógiu na tému dnešná spoločnosť a jej slabé miesta.

Film je rozdelený na prológ a tri časti. V úvode sa dozviete, že termín trojuholník smútku sa používa v módnom priemysle a že jeden z hlavných hrdinov model Carl má za partnerku vplyvnú a bohatšiu influencerku. Príbeh sa následne prenesie na luxusnú jachtu do Grécka, na ktorej sa plavia multimilionári, modelky a ťažko pracujúci personál v podpalubí. Dobre si spolu rozumejú večne opitý kapitán lode, idealista a utopický marxista (Woody Harrelson), s ruským oligarchom (Zlatko Buric), ktorý zbohatol po páde komunizmu.

Počas tradičnej večere v búrke vlny rozhojdajú loď, s ňou aj ľudské žalúdky. Apokalypsa malej spoločnosti príde k zlomu, po ktorom už loď ani príbeh nebudú také ako predtým, a teória o rovnosti ľudí naberie ďalšie obrátky.

Režisér sa v Cannes priznal, že námety k jednotlivým poviedkam nachádzal vo vlastnom živote. Napríklad scéna medzi modelom a influencerkou je jeho vlastná skúsenosť, keď sa zoznámil so svojou ženou pracujúcou v módnom priemysle a chcel na ňu urobiť dojem luxusnou večerou. Ľavicové citáty, ktoré sú votkané do filmu, pochádzajú priamo z prostredia jeho rodiny

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie