Za korupciu je tvrdší trest než za zabitie. Ako trestáme úplatky a prečo Zoroslav Kollár obišiel s pokutou
Slovensko patrí vo vyspelej Európe ku krajinám s prísnymi trestami za korupciu. Miernejšie tresty sa donedávna týkali nepriamej korupcie a to pomohlo aj Zoroslavovi Kollárovi.
Keď polícia v novembri 2003 prichytila poslanca HZDS Gabriela Karlina v jeho kancelárii s pol miliónom korún v kufríku, nasledovalo prvé obvinenie poslanca parlamentu z korupcie v novodobej histórii Slovenska.
Karlinovi z hnutia Vladimíra Mečiara hrozilo päťročné väzenie a peňažný trest. Prokuratúra bola presvedčená, že úplatok vzal ako odmenu za sprostredkovanie zákazky na dostavbu telocvične. Do väzenia však nešiel. Karlin presvedčil súd o svojej nevine. Okrem iného aj tvrdením, že peniaze mu do kufríka niekto podstrčil, kým si odskočil z poslaneckej kancelárie na WC.
Karlin, samozrejme, nebol jediným politikom, s ktorým sa spájali vážne podozrenia. O korupcii na najvyšších miestach sa hovorilo dlhé roky. No aj v prípade, že sa začali nejaké podozrenia vyšetrovať, obvykle sa končili známym konštatovaním – skutok sa nestal.
Najčastejšie sa spomínala korupcia v súvislosti s privatizáciou z čias vládnutia Mečiara, keď sa jemu blízki podnikatelia dostávali k štátnym podnikom za zlomok ich skutočnej ceny. Neskôr to bola kauza Gorila, ktorá sa už spájala s obdobím vlády Mikuláša Dzurindu. Potom prišla éra Smeru Roberta Fica – médiá písali o podozrivom emisnom škandále, o mýtnom tendri či o nástenkovom tendri.
Keď niekdajší minister vnútra za Smer Robert Kaliňák dostal otázku, či sa Slovensko dočká v roku 2017 stíhania korupcie na najvyšších poschodiach politiky, ponúkol legendárnu odpoveď: „Na to, aby