S archeológmi sme boli na utajenom výskume na Záhorí, stopy po Rimanoch chcú nájsť skôr ako vykrádači
Záhorie sa v posledných dvoch rokoch stalo obľúbenou lokalitou archeológov. Dávno pred Slovanmi tu sídlili germánske kmene a pred nimi Kelti. Nájsť ich stopy a odkryť stovky či tisícky rokov staré príbehy nie je jednoduché, keď sú vykrádači o krok pred nimi.
Na miesto uprostred lesa vyznačené šípkou na mape kráčame asi pätnásť – dvadsať minút, keď medzi vysokými borovicami zazrieme zopár ľudí ponorených do práce. V tichosti sa predierajú vysokou trávou a čakajú na dobre známy zvuk.
Intenzívne pípanie detektora nemusí vždy znamenať, že pod zemou je celý poklad, no tu sa už viackrát presvedčili, že to tak byť môže. Nachádzame sa v lokalite na Záhorí, ktorú si pred viac ako dvetisíc rokmi vyhliadli Kelti, aby ich začiatkom nášho letopočtu vystriedali germánske kmene a neskôr Slovania.
„Nie je to unikátna situácia, ale ideálna,“ hovorí Andrej Žitňan, vedúci archeologického výskumu, na ktorom pracuje v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Trnava, tímom dobrovoľníkov z občianskeho združenia Hradiská a združenia Archeo Moravia.
Pod nohami máme totiž nielen pozostatky sídliska, ale aj pohrebiska so vzácnymi nálezmi z obdobia prvého storočia pred Kristom, aj prvého storočia nášho letopočtu. „Je to úžasný príbeh, ktorý nám táto lokalita rozpráva,“ vraví Žitňan.
Spojenie so starovekým Rímom
Keď okolo desiatej dopoludnia dorazili, boli trochu skeptickí. Pomerne široké územie, ktorého presnú polohu zámerne neuvádzame, prechádzajú s detektormi už takmer dva roky. Nazdávajú sa, že to najlepšie už našli: predovšetkým hrob muža, ktorý bol s veľkou pravdepodobnosťou legionárom slávnej rímskej armády.
„Je to výnimočný doklad o prepojení dvoch svetov – sveta Rímskej ríše so
