Arpáš, ktorý mal predať Pente Gorilu, priznal: Informácie som odovzdával Lorencovi
Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Ľubomír Arpáš hovorí, že na spoluprácu ho oslovil priamo šéf Penty Jaroslav Haščák. Odmieta, že by Pente odovzdal Gorilu. Via Iuris žiada, aby kauzu preveril generálny prokurátor.
Niekoľko dní po tom, čo Denník N informoval, že tím Gorila začal znovu trestné stíhanie v prípade podozrenia, že bývalý šéf kontarozviedky Ľubomír Arpáš predal nahrávky Gorila finančnej skupine Penta, zverejnili Arpáš aj Penta bližšie informácie o ich vzájomnej spolupráci.
Obaja – Arpáš aj Penta – odmietajú, že peniaze, ktoré Penta cez sprostredkovateľa Arpášovi vyplatila, súvisia s Gorilou. Tieto finančné transakcie budú musieť teraz Arpáš aj Penta vysvetliť vyšetrovateľovi.
Arpáš pre aktuality.sk povedal, že Penta ho oslovila po tom, čo ho prepustili zo Slovenskej informačnej služby v roku 2006. „Ak totiž robíte celé roky s plným nasadením a niekto vám zrazu zo dňa na deň povie, že s vami už nepočíta, tak to nie je nič príjemné. A potom prišla ponuka, aby sme robili niečo, na čo sme boli zvyknutí z minulosti. To znamená venovať sa určitým aktivitám v rámci spoločenského a ekonomického života, konkurenčných vzťahov a analýzam,“ hovorí Arpáš.
Oslovil ho priamo Haščák
Objednávku na spoluprácu dostal priamo od šéfa Penty Jaroslava Haščáka. Na stretnutí s ním bol aj majiteľ gorilieho bytu Zoltán Varga a bývalý šéf ŠtB Alojz Lorenc, ktorý pre Pentu pracoval. „Podmienky sa však nastavili tak, že komunikácia prebiehala cez generála Lorenca. Jemu som aj odovzdával informácie a analýzy,“ hovorí Arpáš.
Odmieta, že by poskytovanie analýz bolo len krytie, aby mu mohla Penta zaplatiť za Gorilu. „Nikomu som nič nepredal,“ tvrdí Arpáš to, čo povedal už pred rokmi.
„Príde mi to ako krycia legenda,“ myslí si o Arpášových slovách novinár Marek Vagovič, ktorý s ním hovoril. Penta ani Arpáš mu analýzy, ktoré Arpáš vypracoval, neposkytli. Týkali sa vraj hlavne zdravotníctva.
Arpáš neodpovedal na otázku, či je Gorila autentická. „Som viazaný mlčanlivosťou.“
„Pán Arpáš nebol najatý ako medicínsky a dokonca ani ako zdravotnícky expert, ale ako profesionálne školený odborník na spravodajskú prácu. Vedel získavať, spracovať a vyhodnotiť vybrané informácie okrem iného aj o zdravotníckom sektore; zmluvná spolupráca sa totiž neobmedzovala len na tento sektor,“ vysvetlil hovorca Penty Gabriel Tóth, prečo si Arpáša najali.
„Chceme zdôrazniť, že sme nevyužívali ani nevyžadovali informácie, ktoré boli chránené služobným či štátnym tajomstvom. Penta spolupracovala aj spolupracuje, nevynímajúc dobu kooperácie so spoločnosťou pána Arpáša, s rôznymi odborníkmi – analytikmi, prípadne špecializovanými agentúrami pre prácu s informáciami.“
Tóth hovorí, že ide o rôzne analýzy, „nielen analýzy odvetvové, makro- a mikroekonomické, ale aj o oblasť takzvanej business intelligence“. V nej ide podľa neho „o profesionálne získavanie, spracovanie a vyhodnocovanie obchodne významných informácií, čo nie je klasická analytická práca. Často je totiž produktom nie analýza, ale napríklad obchodný tip“.
„V zásade však išlo o informácie, ktoré mali charakter obchodného tajomstva a slúžili pre potreby Penty a našich projektových tímov. Týkali sa informácií o jednotlivých hráčoch v sektore, o konkurencii, o zamýšľaných transakciách či celkovo o situácii v konkrétnom segmente trhu. Informácie od nášho zmluvného partnera boli na ďalšiu prácu s nimi postupované našim projektovým pracovníkom a analytikom bez označenia zdroja. Išlo o uchovanie diskrétnosti aj do vnútra Penty, čo bol ďalší dôvod, prečo sme s pánom Arpášom spolupracovali cez spoločnosť Barkont,“ vysvetlil Tóth.
To, že by išlo o krytie predaja nahrávok, ako sa píše v Gorile, označil Tóth za „jednu z mnohých hlúpostí, ktoré obsahujú spisy Gorila“.
Kováčik brzdí vyšetrovanie
Trestné stíhanie v prípade odovzdania nahrávok Arpášom bolo začaté až na druhý pokus, najprv ho špeciálny prokurátor Dušan Kováčik zastavil. Urobil tak po tom, čo vyšetrovatelia požiadali prezidenta Andreja Kisku o zbavenie mlčanlivosti šéfa Slovenskej informačnej služby aj SIS o zbavenie mlčanlivosti bývalého agenta Petra Holúbeka. Po zastavení stíhania boli tieto žiadosti už bezpredmetné.
Šéf tímu Marek Gajdoš zároveň v minulosti potvrdil, že nie všetky úkony, o ktoré žiadal, mu Kováčik schválil.
Pre Kováčikov krok zasadal mimoriadne aj parlament.
Na druhý pokus už Kováčik začatie stíhania odobril, no Holúbeka stále neumožnil vypočuť.
Holúbek si počas svojej práce v SIS všimol, že v byte, ktorý susedí s tým jeho a ktorý vlastnil Zoltán Varga, sa šéf Penty Haščák stretáva s ministrami a so štátnymi úradníkmi druhej vlády Mikuláša Dzurindu, podľa údajného spisu SIS hovorili o províziách. V byte mal byť aj predseda Smeru Robert Fico. Následne mala SIS cez Holúbekov byt schôdzky odpočúvať a na základe toho vznikol spis Gorila. Penta jeho autenticitu popiera a o jeho zlikvidovanie žiadala už viaceré štátne inštitúcie.
Občianske združenie Via Iuris aj Vagovič považujú vyšetrovanie Gorily za nedostatočné a na štvrtkovej tlačovej besede vyzvali generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, aby preveril postup špeciálneho prokurátora v celej kauze. Čižnár to ešte v apríli odmietol urobiť. „Generálny prokurátor nezasahoval a ani nebude zasahovať v tomto štádiu trestného konania do dozorovej činnosti špeciálneho prokurátora,“ povedala vtedy Čižnárova hovorkyňa Andrea Predajňová.
Aj teraz Čižnár povedal, že kauzu zatiaľ nebude preverovať. Podľa Predajňovej je však pripravený tak urobiť, keď skončí prípravné konanie, alebo keď bude musieť rozhodnúť o prípadných opravných prostriedkoch podaných voči rozhodnutiu vo veci samej.
„Podľa našich informácií v súčasnosti vykonáva špeciálny prokurátor previerku vyšetrovacieho spisu s cieľom preskúmania postupu vyšetrovateľa a uloženia prípadných ďalších pokynov vo vzťahu k vyšetrovateľovi,“ povedala tiež Predajňová.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
