Denník N

Fluktuanti v uniforme: riaditelia polície v regiónoch vydržia vo funkcii zväčša tri roky

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Keby si toto ľudia dovolili v súkromnej firme, fabrika by skrachovala,“ vraví anonymne jeden z policajtov.

Veronika Prachárová je riaditeľkou Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
Pavol Lacko je analytikom Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

Prežil Mečiara, obe Dzurindove vlády aj Ficovu trojkoalíciu. Keď Štefan Maďar v júli 2010 odchádzal z postu vedúceho rožňavských policajtov, mal za sebou takmer 14 rokov vo funkcii. Nahradil ho Ivan Bronďoš, ktorý je na čele okresného riaditeľstva dodnes.

Obaja sú však v policajnom zbore skôr výnimkou než pravidlom. Ukazuje to výskum Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a Ligy pre ľudské práva (HRL) – organizácií, ktoré sa pozreli na fluktuáciu policajných funkcionárov v okresoch a krajoch v rokoch 2002 až 2021. Vychádzali pri tom z dát, ktoré od polície získali na základe infožiadosti.

Vyplýva z nich, že regionálni riaditelia polície a ich zástupcovia strávia vo svojich funkciách v priemere tri a pol roka – teda ani nie jedno volebné obdobie. Najčastejšie to však bývajú tri roky. Na opačnom konci rebríčka ako Rožňava stojí Galanta, kde vedenie vydrží v priemere dva roky, teda pomerne krátko.

Riaditelia policajných okresov a krajov prichádzajú o stoličky v rôznej miere po každých voľbách, a to už roky. Dôvodmi býva deklarovaná reorganizácia zboru, zmena pracovného miesta, zlé vzťahy v kolektíve alebo s externými partnermi, odchod do civilu či dôchodku, ale, samozrejme, aj dosadenie si do funkcií vlastných ľudí, ktorým „hore“ veria.

Funkcionári boli najčastejšie menení za ministrov Palka, Lipšica a Kaliňáka. Kým však za Palka prichádzalo o funkciu aj výrazné množstvo ich „vlastných“ nominantov, za Lipšica a Kaliňáka to boli viac ľudia, ktorí sa do nej dostali počas predošlej vlády.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie