Politici ako neoznačené hroby
Stačí si dávať otázky typu „dal by som mu do rúk svoj rodinný rozpočet?“ či „zverila by som jej vzdelávanie svojho dieťaťa?“
Autor je vedec, imunológ
Poslanci Gyimesi a Taraba navrhujú, aby štátne úrady, školy či akadémia mali zakázané umiestniť na budovách symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie.
Splnomocnenkyňa vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Anna Záborská zablokovala odborné usmernenie ministerstva zdravotníctva, ktoré transrodovým ľuďom umožňuje zmenu rodu v dokladoch aj bez kastrácie.
Bývalý minister vnútra Vladimír Palko sa k tomu vyjadril, že ak by to usmernenie platilo, môže muž porodiť a ženám sa medzi nohami niečo môže bimbať.
„Ak sa viete modliť, modlite sa,“ vyzval minister financií Igor Matovič pred hlasovaním o takzvanom sociálnom balíčku.
Všetci vyššie menovaní majú dve veci spoločné. Po prvé, do svojich úkladov zaťahujú vieru v boha. To sa na Slovensku intrigánom vždy oplatilo.
Za slovenského fašistického štátu sa v mene hesla Za boha a za národ! z mnohých kresťanov stali udavači a arizátori (to jest zlodeji). V princípe – vrahovia. Nečudo, veď samotný najvyšší predstaviteľ štátu a pritom kňaz katolíckej cirkvi, prezident Jozef Tiso, ich nahuckával na zločin slovami, že židovský živel ohrozuje život Slovákov a že Slováci by sa preto mali Židov zbaviť ako škodcov.
Určite nie všetci kresťania sa nechali poštvať proti svojim susedom Židom, Rómom či niekomu inému. Vyskytli sa aj takí, ktorí im, riskujúc vlastný život, pomohli. A väčšina z nich iste nevztiahla ruku na ich majetok a život. Boli však ticho. Históriu za nich určila štekajúca krvilačná svorka spoluveriacich.
