Po covide im káva vonia ako výkaly či zdochlina. Vedci objavili molekulu, ktorá za to môže
Covid-19, ale aj iné infekcie môžu spôsobiť, že známe vône vnímame odlišne. Najnovšia štúdia opisuje molekuly, ktoré tieto nepríjemné pocity spúšťajú.
Strata a zmena čuchu sa dostala do širšieho povedomia spolu s pandémiou covidu-19 ako súčasť jeho hlavných príznakov. Podľa štúdie z roku 2020 hlásilo úplnú stratu čuchu a chuti 41 percent covidových pacientov.
Minuloročná štúdia hovorí o tom, že problémy s čuchom má aj po pol roku od prekonania infekcie 700 000 až 1,6 milióna ľudí žijúcich v Spojených štátoch amerických.
Pri variante omikron sa strata čuchu a chuti stala menej častým príznakom (odhaduje sa, že sa vyskytuje asi v 10 – 20 percentách prípadov), no vedci odhadujú, že iba v Európe postihuje takzvaná parosmia ešte stále približne dva milióny ľudí.
Parosmia je stav, keď sa človeku stanú známe a predtým často príjemné pachy odpornými. Častá je najmä počas rekonvalescencie zo straty čuchu, ktorý spôsobila infekcia alebo poranenie.
Zmeny čuchu
- hyposmia – čiastočná strata čuchu
- anosmia – úplná strata čuchu
- parosmia – skreslený čuchový vnem
- fantosmia – čuchový vnem pri absencii pachovej látky
Zdroj – npz.sk
Postinfekčná zmena čuchu nie je iba doménou covidu. Parosmia sa zriedkavo vyskytuje aj po prechladnutiach, chrípkach či iných infekciách dutín.
Čokoláda, mäso či cibuľa
Už v roku 2013 vedci zistili, že časté skreslené vnemy spúšťajú u ľudí s parosmiou najmä káva a čokoláda. Neskoršia analýza do zoznamu pridala aj mäso, cibuľu, cesnak, vajcia či zubnú pastu.
V najnovšej štúdii vedci z Univerzity v Readingu zisťovali, či za pocit hnusu môžu konkrétne zlúčeniny, ktoré sa v potrave a nápojoch nachádzajú. Ich štúdia vyšla v máji v časopise Communications Medicine, ktorý patrí do portfólia časopisu Nature.
Vedci v nej opísali dokopy 15 bežných zlúčenín, ktoré ľudia s parosmiou identifikovali ako odporné. Účastníci štúdie pritom najčastejšie označovali ako spúšťač nepríjemných pocitov
